Mesto Malacky stavia kompostáreň, v ktorej budú okrem štiepkovania a kompostovania trávy inštalované aj moderné biodomy na spracovanie kuchynského odpadu z domácností. Malačania tu budú môcť vyviezť aj vlastný zelený odpad a odrezky zo svojich záhrad.

„Verím, že prevádzkou kompostárne sa v meste zvýši miera separácie zeleného odpadu,“ uviedol primátor Malaciek Juraj Říha. Na výstavbu plánovanej kompostárne získali Malacky eurofondovú dotáciu vo výške 2,6 mil. EUR.

Kompostáreň vyrastie na mieste bývalých vodární pri vjazde do Malaciek z Plaveckého Štvrtka. Pozemky na tento účel získalo mesto do svojho majetku. Kompostáreň umožní vyrábať štiepku a ekologicky spracúvať zelený odpad z malackých domácností. Súčasťou budú aj dva veľké hygienizačné biodomy na spracovanie kuchynského odpadu.

„Som presvedčený, že by bol v tomto ucelenom novom areáli ideálny aj nový zberný dvor, čím by sme mohli uzavrieť ten pôvodný na Hlbokej ulici,“ dodal Juraj Říha.

Ako to bude fungovať?

Realizácia kompostárne umožní využitie bioodpadov z údržby verejnej zelene mesta Malacky, pokosenej trávy, odrezkov, kríkov, konárov, stromov a biologicky rozložiteľného odpadu od obyvateľstva IBV, KBV, prevádzok a služieb (školy, organizácie). Kompostovanie bude realizované na pripravenej zabezpečenej betónovej ploche, pri dodržaní podmienok ochrany povrchových a spodných vôd a životného prostredia. Vlastné zabezpečenie podmienok ochrany je riešené v rámci stavebnej časti. Aby humifikačný proces počas kompostovania úspešne prebehol, je potrebné dodržať niektoré podmienky. Tieto podmienky musia umožniť rozvoj a činnosť prítomnej mikroflóry, ako aj priebeh potrebných chemických reakcií.

Pre úspešný priebeh kompostovacieho procesu je dôležité, aby materiál mal optimálnu vlhkosť. Z hľadiska kvality vyrábaného kompostu sú procesy prebiehajúce pri nedostatku vlhkosti nežiadúce, pretože pri nich nastáva nadmerná mineralizácia organických látok, čím kompost stráca mnoho požadovaných vlastností. Nadbytok vlhkosti tiež nie je vhodný pre kompostovanie, pretože procesy sa obmedzujú na kvasenie, kysnutie a pod. Po odparení určitého množstva vody sa dosiahne vhodná vlhkosť a humifikačný proces môže začať prebiehať, avšak so značným zdržaním. Všeobecne je však možné konštatovať, že napriek počiatočnej nadmernej vlhkosti môže kompostovací proces úspešne prebehnúť, aj keď oneskorene voči materiálu s optimálnou vlhkosťou.

Materiály používané na výrobu kompostov nemávajú spravidla optimálny obsah vlhkosti. Preto je potrebné upraviť ich vlhkosť na požadovanú hodnotu, čo je možné najjednoduchšie dosiahnuť miešaním materiálov s rozdielnou sušinou. Vhodným materiálom, schopným absorbovať nadbytočnú vlhkosť sú napr. drvená stromová kôra a iné drevné odpady.

Okrem úpravy vlhkosti je dôležitá aj mechanická úprava kompostovacieho materiálu. Keďže materiál obvykle pozostáva z viacerých zložiek, základným predpokladom je jeho homogenizácia. Nadrozmerné zložky, napr. kusy dreva, dlhovláknité rastlinné materiály a pod. je potrebné pred kompostovaním rozdrviť, t. j. upraviť na takú veľkosť, aby humifikačné pochody mohli prebehnúť v celom objeme jednotlivých častíc. Veľmi jemné zložky vo veľkom nadbytku tiež nie sú vhodné, pretože vytvoria kompaktnú, ťažko prevzdušniteľnú masu. Kompost je potrebné prevzdušňovať. Prevzdušňovanie je zabezpečené obracaním – prekopávaním.

Pre úspešný priebeh kompostovacieho procesu je potrebné aj určité chemické zloženie spracovávaného materiálu. V prvom rade sa jedná o pomer medzi organickými a anorganickými látkami. Pri veľkom prebytku organického podielu prebieha humifikačný proces organického podielu pomaly a s nedostatočnou intenzitou.

Mikroflóra zúčastňujúca sa na humifikačnom procese potrebuje pre svoj život okrem zdroja uhlíkatých látok taktiež zdroj dusíka. Pri nedostatku dusíkatých látok sa priebeh humifikácie výrazne spomaľuje, stráca na intenzite. Teplota systému nedosiahne hodnoty ako pri optimálnom zložení zmesi. Pri nadbytku dusíkatých látok, resp. pri nedostatku uhlíka, sa v systéme môže uvoľňovať amoniak, ktorý prchá do atmosféry a zaťažuje okolie nepríjemnými exhalátmi. Pre priebeh procesu je však dôležitá skutočnosť, že čpavok prítomný v systéme zvyšuje jeho pH do oblasti nepriaznivej pre život mikroorganizmov. V dôsledku toho sa môžu úplne zastaviť prebiehajúce biochemické reakcie.

Optimálny pomer medzi obsahom uhlíka a dusíka (pomer C : N) sa pohybuje v rozmedzí 40 : 1 až 25 : 1. Tejto požiadavke vyhovujú iba niektoré materiály používané na výrobu kompostov.

Namiešanie správneho pomeru C/N

Aj úpravu pomeru C/N na požadovanú hodnotu je možné najjednoduchšie dosiahnuť miešaním materiálov bohatých na dusík s materiálmi prevažne uhlíkatými. Uhlíkatými substrátmi, prakticky neobsahujúcimi dusík, sú rôzne drevné odpady (piliny, kôra a pod.), ako aj niektoré poľnohospodárske substráty (slama a pod.). Nadbytok dusíka je typický pre substráty obsahujúce živočíšne exkrementy.

Pre jednoduchšiu orientáciu pri miešaní správneho pomeru C/N je priložená tabuľka. V prípade, že premiešame tri diely látok bohatých na obsah dusíka s jedným dielom látok bohatých na obsah uhlíka dostaneme kompost s optimálnym pomerom C/N cca 30:1.

V rámci projektu uvažujeme s kompostovaním odpadov z údržby zelene, ale pre informáciu udávame zloženie aj ďalších látok vhodných na kompostovanie, ktoré by bolo možné v budúcnosti využiť na výrobu kompostu.

Technické riešenie kompostárne je navrhnuté tak, že umožňuje v budúcnosti kompostovať aj všetky ďalej uvedené látky vhodné na kompostovanie.

Zdroj: Mesto Malacky, TASR, enviroportál
Foto: Mesto Malacky, Juraj Říha