Bratislavský samosprávny kraj prináša dopravné riešenie pre mikroregión Malokarpatska od Svätého Jura až po Dubovú. Ide o vybudovanie veľkého župného obchvatu, ktorý pomôže vyriešiť kritickú dopravnú situáciu v tejto oblasti. Pripravené sú viaceré riešenia trasovania jednotlivých úsekov a na projekt sú finančné prostriedky. 

„Najnovšie dopravné prieskumy potvrdili, že na najvyťaženejších úsekoch cesty II/502 dosahuje denná intenzita okolo 25 000 áut, čo má výrazne negatívny dopad na kvalitu života obyvateľov dotknutých miest a obcí a ich ďalší rozvoj v dôsledku vysokej produkcie emisií, prachu a hluku. To čo roky nešlo, sa nám podarilo v absolútnej spolupráci s primátormi a starostami v území. Výsledkom je návrh trasovania obchvatu Malokarpatska s variantnými riešeniami, ktoré sú potrebné pre proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ide o riešenia, ktoré sú vzhľadom na možnosti kraja realizovateľné z pohľadu posudzovania vplyvov na životné prostredie a možnosti financovania výstavby. Vzhľadom na náročnosť samotnej stavby nie je možné realizovať obchvat Malokarpatska ako jednu ucelenú stavbu. Sú zadefinované konkrétne úseky výstavby. Budú sa realizovať ako samostatne fungujúce celky, ktoré sa budú následne vzájomne prepájať,“ priblížil predseda BSK Juraj Droba.

„Počas prípravy nového programového obdobia 2021 – 2027 bola práve otázka financovania obchvatu Malokarpatska najväčším argumentačným sporom s Európskou komisiou. Európska komisia nepovažovala za potrebné financovať výstavbu ciest v rozvinutých regiónoch. Bratislavský kraj predstavuje najvýznamnejší dopravný uzol Slovenska, ktorý je extrémne zaťažený tranzitnou dopravou. V súlade s Plánom udržateľnej dopravy Bratislavského kraja predstavuje výstavba obchvatu Malokarpatska kľúčový projekt na zlepšenie dopravnej situácií v kraji spolu s investíciami do koľajovej dopravy. V rámci aktuálneho návrhu Programu Slovensko 2021 – 2027 sa podarilo vyjednať alokáciu na vybrané úseky obchvatu. Úlohou župy ostáva získať finančné prostriedky na všetky potrebné úseky. To je ale podmienené jednak realizáciou úsekov, na ktoré je vyčlenená finančná alokácia, a jednak pripravenosťou ostatných úsekov na realizáciu,“ doplnila Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov.

Skutočnosť, že bratislavská župa už má reálne skúsenosti s výstavbou ciest potvrdzuje projekt výstavby cesty medzi diaľničnou križovatkou Triblavina a Teplými prameňmi, ktorú župa aktuálne realizuje. Ukončená by mala byť už v septembri. Tento úsek je nesmierne dôležitý z pohľadu budúceho napojenia obchvatu Malokarpatska na diaľnicu D1.

„Keďže ide o zložitý a rozsiahly projekt, úspešná realizácia sa nezaobíde bez partnerského prístupu župy, dotknutých miest a obcí ako aj príslušných orgánov  štátnej správy. Kľúčovými úlohami ostáva majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov pod obchvatom, ako aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Práve majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov je aktuálne najdôležitejšou úlohou. Preto vyzývam všetky dotknuté mestá a obce na súčinnosť pri vysporiadavaní dotknutých pozemkov,“ vyzval na záver Juraj Droba.

BSK však nerieši iba prípravu a realizáciu tohto jedného veľkého projektu. Aktuálne realizuje aj viaceré menšie opatrenia vo vybraných obciach a mestách, ktoré zahŕňajú obnovu najviac poškodených úsekov ciest v správe BSK. V rámci opatrení súvisiacich s výstavbou obchvatu rovnako pripravuje revitalizáciu území dotknutých výstavbou obchvatu ako napr. výsadbu zelene, stromov a pod.