Do dejín hradu Červený Kameň najviac zasiahli dva šľachtické rody. Ešte predtým, ako sa hrad stal rodinným sídlom Pálffyovcov, ho vlastnili nemeckí Fuggerovci. Prvý Pállfy, ktorý sa stal vlastníkom, bol mladý barón Mikuláš II. Okrem hradu získal aj srdce mladej Márie Magdalény Fuggerovej a v roku 1588, po prestavbe, sa na hrad spoločne presťahovali a ich potomkom sa darilo udržať si panstvo až do roku 1945.

Počas dlhých rokov hrad prešiel viacerými prestavbami. Po spomínanej prestavbe v druhej polovici 16. storočia bol hrad zmenený aj o storočie neskôr. Mikuláš IV. Pálffy ho pre seba a svoju manželku Máriu Eleonóru Harrachovú prestaval v ranobarokovom slohu a v druhej polovici 18. storočia hrad zmodernizoval a rozšíril zase Rudolf Pálffy s manželkou Máriou Eleonórou Kaunitz-Rietbergovou.

A tu je už pár zaujímavostí zo životov uhorských šľachticov:

Príbeh veľkej lásky

Máriu Magdalénu Fuggerovú si Mikuláš II. Pálffy na hrad priviedol ako osemnásťročnú devu po svadbe v roku 1583. Mikuláš mal v čase svadby 31 rokov a mal už za sebou úspešnú vojenskú kariéru. Bol jedným z najskúsenejších vojvodcov svojej doby, ktorý zvíťazil  v 26 bitkách. Ako vojak trávil väčšinu času mimo domova a svoju mladú ženu nechával často opustenú. Presťahovanie sa z rušného veľkomesta, akým Augsburg v tom čase bol, na samotu hradu Červený Kameň, určite nebolo pre Máriu Magdalénu zo začiatku jednoduché.

Počas 15-ročnej vojny s Turkami, ktorá začala r. 1595, Mikuláš II. velil obrane celého Zadunajska a Mária Magdaléna tak trávila veľa času na hrade sama s deťmi, v obavách o svojho manžela. Avšak ani časté a dlhé odlúčenia ich na vtedajšie pomery šťastnému manželstvu neublížili. Pravidelne si navzájom písali listy a keď to bolo možné, dostávala od manžela aj kyticu červených ruží. Predstavte si, že prvýkrát jej takúto kyticu ruží poslal v treskúcej zime roku pána 1583 až do juhonemeckého Augsburgu – v čase keď sa ešte iba uchádzal o jej ruku.

Ján IV. Pálffy – palatín, ktorý korunoval Máriu Teréziu

Narodil sa na Hrade Červený Kameň 20. augusta 1664 a ako chorvátsky bán sa pričinil o odsúhlasenie pragmatickej sankcie na chorvátskom sneme v roku 1722. Neskôr pôsobil ako uhorský palatín, z ktorého sa stal osobný priateľ panovníčky Márie Terézie. Ako palatín počas obradu korunovácie niesol kráľovskú korunu a spolu s ostrihomským arcibiskupom korunoval Máriu Teréziu. Pri pasovaní rytierov zlatej ostrohy predstavoval kráľovnej nových rytierov. V roku 1746 bola Mária Terézia na poľovačke v Kittsee a Ján Pálffy jej vtedy naposledy robil spoločnosť. Od polovice roku 1750 chorľavel a 24. marca 1751 zomrel v Bratislave. S vojenskými poctami a veľkou slávou bol pochovaný v Dóme sv. Martina.

Pálffyovci hrad opustili pred 76 rokmi

31. marca 2021 uplynie 76 rokov, čo hrad opustil posledný majiteľ, Karol Pálffy (1905 – 1992), spolu so svojou matkou. Na hrad, ktorý ich rodu patril viac ako tri a pol storočia, sa Pálffyovci už nikdy nevrátili. Štyri roky po ich odchode v roku 1945 bol hrad vyhlásený za štátny kultúrny majetok a to, čo v ňom zanechali, vytvorilo základ zbierky Múzea Červený Kameň, ktoré tu sídli dodnes.

A príbeh o zlomenom kolese určite poznáte

Je to mimoriadne obľúbená legenda a je možné, že ste počuli aj viaceré verzie. Hovorí sa, že počas temnej noci, keď zúrila búrka, uháňal koč Pálffyovcov cez les. Do cesty im zrazu skočil jeleň. Koč začal prudko brzdiť, ale na kamenistom teréne sa zlomilo koleso. Šľachtici museli prenocovať uprostred lesa a ráno, keď vyšlo slnko, zbadali, že len pár metrov pred nimi bola obrovská priepasť. Odvtedy sa symbol jeleňa a zlomeného kolesa objavuje v rodovom erbe Pálffyovcov, ale aj v erbe Bratislavského kraja.

Zdroje: www.cervenykamen.sk a Mgr. Ľuboš Haršány, kultúrno-propagačný manažér múzea