Telemedicína, call centrá či aplikácie monitorujúce stav pacienta. Aj takto by v budúcnosti mohla vyzerať zdravotná starostlivosť. Chce to však zmeny v starom systéme, ktoré ale neprídu zo dňa na deň. To všetko si uvedomujeme, a preto sme vypracovali Stratégiu rozvoja zdravotnej starostlivosti v BSK na roky 2022 – 2026.

„Zdravotný systém Slovenska, ako aj BSK čelí mnohým problémom ako nedostatok ambulantných lekárov, špecialistov, pediatrov, zdravotných sestier, ich odliv do zahraničia, zastaralé vybavenie, ale aj nárast počtu ľudí v postproduktívnom veku (vrátane lekárov) či nízky počtet absolventov stredných zdravotníckych škôl a univerzít. Preto je nevyhnutné nezakrývať oči a urobiť všetko preto, aby sme predovšetkým udržali poskytovanie zdravotnej starostlivosti, aby nás mal kto liečiť, operovať a starať sa o nás v nemocniciach. Práve na to, ako to zabezpečiť odpovedá naša stratégia,“ vysvetlil predseda BSK Juraj Droba.

Stratégia identifikuje hlavné výzvy zdravotníctva špecifické pre Bratislavský kraj. Zároveň komplexne a vizionársky definuje skupinu opatrení a aktivít nielen v rámci kompetencií kraja, ale aj v spolupráci s ostatnými relevantnými subjektami. Jasne pomenúva jadro problémov v zdravotníctve, napríklad to, že na jedného lekára a jednu zdravotnú sestru v Bratislavskom kraji pripadá 155, resp. 113 obyvateľov. V roku 2009 to pritom bolo 153, resp. 96 obyvateľov. Bratislavskom kraji je dlhodobo najmenej absolventov stredných zdravotníckych škôl.

Rovnako hovorí o nerovnomernom rozložení nemocničných zariadení, ordinácií lekárov primárnej starostlivosti a niektorých ambulantných špecialistov na území kraja, ako aj to, že v žiadnej nemocnici v Bratislavskom kraji nie je vybudované funkčné traumacentrum zaoberajúce sa neodkladnou lekárskou starostlivosťou o pacientov s vážnymi úrazmi. Problémom je aj to, že časť zdravotnej starostlivosti nebýva poskytovaná efektívne alebo optimálne, že dobre nefunguje manažment cesty pacienta v zdravotnom systéme a pacient sa „často manažuje sám“. Zabúdať netreba ani na zdravotnú starostlivosť, ktorá je zbytočná, nadbytočná alebo nesprávna.

„Musíme rozmýšľať nad tým, ako správne zabezpečiť dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov regiónu aj bez toho, aby mal kraj viac lekárov a sestier. Lebo tých mať viac nebudeme. Časť zdravotnej starostlivosti by sa mohla napríklad presunúť do oblasti technológií, telemedicíny, „selfcheckov“ či call centier. Tie by pacientovi poradili, čo by mal urobiť skôr, než bude kontaktovať zdravotný systém. Jednoduchšie prípady by sa riešili cez telefón, prípadne aplikácie  monitorujúce zdravotný stav pacienta. Ak by sa výsledky dostali mimo normálneho rámca, reportovali by sa lekárovi alebo sestre. Dôraz by sa mal klásť aj na samostarostlivosť a osvetu, aby sa ľudia dokázali o jednoduché veci postarať sami. Netreba s každým soplíkom ísť na pohotovosť, ako sa to často stáva,“ vysvetlil lekár kraja a riaditeľ odboru zdravotníctva BSK Tomáš Szalay.

Pre kraj zo schválenej stratégie vyplýva aj úloha integrátora požiadaviek pacientov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v regióne. Keď sa v 90. rokoch 20. storočia privatizovali ambulancie a rozpadli sa ústavy národného zdravia, ambulantná sféra stratila vedenie a koordináciu. Práve úlohou kraja by malo byť prepájať a koordinovať poskytovateľov. Pred Bratislavským samosprávnym krajom tak stojí neľahká úloha zabezpečiť poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti s menším počtom personálu. Nevyhnutným predpokladom ďalšieho zlepšovania zdravia obyvateľov v Bratislavskom kraji je však najmä vyššia integrácia systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, prevencia a včasná diagnostika ochorení. „Musíme ísť touto cestou, ktorá možno nie je jednoduchá, ale je nevyhnutná. Inak nám to celé skolabuje,“ zdôraznil na záver Tomáš Szalay.