Zelené plochy na fasádach či strechách môžu pomôcť ochladiť rozpálené mestá. Konštatuje to mestský Metropolitný inštitút Bratislavy. Pripravil preto tri nové usmernenia, ktoré majú docieliť správnu výsadbu zelene v hlavnom meste. Dobré podmienky pri výsadbe, údržbe aj ochrane môžu totiž životnosť stromu predĺži aj o 40 rokov. Z inštitútu o tom informovala Annamária Krchňavá.

MIB tvrdí, že je dôležité, aby sa už pri samotnom vysádzaní zelene dodržali určite pravidlá. „Často vidíme, že zeleň sa musí odstraňovať, keďže vytvára fyzickú bariéru v priestore alebo negatívne ovplyvňuje dopravnú bezpečnosť,“ uviedol riaditeľ sekcie verejných priestorov MIB Roman Žitňanský. Počas tropických dní majú zelené plochy v meste kľúčovú úlohu, keďže pomáhajú ochladzovať ulice, parky alebo námestia, upozornil inštitút s tým, že napríklad koruna stromu vie lokálne znížiť teplotu aj o tri stupne Celzia.

„Avšak nie všade je možné ich vysadiť, keďže v rozhorúčených mestách nie je dostatok voľných plôch s vhodnými podmienkami na výsadbu,“ doplnili z MIB. Alternatívou, ako tvrdia, sú zelené fasády, strechy či vegetačné ostrovčeky uprostred premávky. Inštitút podotkol, že tie okrem ekologického benefitu dokážu skrášliť ulice mesta. V budúcnosti by mohlo centrum mesta podľa neho ochladiť Plató Staromestská, ktoré môže byť najväčšou vegetačnou strechou v Bratislave.

Zároveň významným benefitom pre celé územie má byť premyslený systém vodozádržných opatrení, ktoré zlepšia hospodárenie s vodou, keďže sa zrážky prirodzene vsiaknu do pôdneho substrátu a v prípade prívalových dažďov budú odvádzané do zádržného systému vegetačnej strechy.

„Pozitívne reakcie prichádzajú od ľudí aj na kvety, ktoré začalo hlavné mesto sadiť do dopravných ostrovčekov. Mestu sa od minulého roka podarilo premeniť vyše 20 asfaltových ostrovčekov na vegetačné plochy,“ spresnil inštitút. Odborníci z neho pripravili päť komplexných manuálov, v ktorých detailne popísali, ako sa správne starať o zeleň v meste, a čo treba dodržať pri vysádzaní novej. „Kľúčových je prvých päť rokov po výsadbe stromu, následne je relatívne vysoká šanca, že strom bude prosperovať. Nesmie však dôjsť k poškodeniu výkopovými prácami,“ spresnil krajinný architekt z MIB Michal Marcinov.

Zdroj: TASR, MIB www.mib.sk