Najkrajšia v Bratislavskom kraji. Cesta cez Pezinskú babu má už vyše 150 rokov

Cesta cez horský priesmyk na Pezinskej babe je mimoriadne obľúbenou tak medzi motoristami ako aj motorkármi. Na vzdialenosti približne 10 kilometrov prekonáva výškový rozdiel 300 metrov. Vedie cez masív Malých Karpát ostrými zákrutami a krásnou prírodou. V jesennom svetle pôsobí ako živá spomienka na časy, keď sa cesty stavali rukami a snami, a zároveň ako symbol novej techniky, ktorá im dáva budúcnosť.

Jej príbeh sa tiahne už viac ako storočie a pol. Prvé zmienky o jej výstavbe pochádzajú z roku 1870, keď dobové noviny Obzor písali o výstavbe hradskej cesty, ktorá mala spojiť dve doliny odrezané masívom Malých Karpát. Odvtedy sa cesta stala neoddeliteľnou súčasťou krajiny – svedkom pokroku, zmien aj návratov. Vedie naprieč pohorím, ktoré je v každom ročnom období iné – v jeseni žiari ako plameň. Na desaťkilometrovej trase cesta prekonáva takmer tristo výškových metrov, aby sa vyšplhala až do sedla vo výške 527 metrov nad morom – jediného cestného priesmyku v Bratislavskom kraji.

„Ešte donedávna bola poškodená množstvom výtlkov a trhlín. V roku 2023 prešla komplexnou rekonštrukciou. Opravili sme úsek v dĺžke bezmála 8 kilometrov. Využili sme pri tom modernú technológiu recyklácie za horúca na mieste,“ vysvetlil bratislavský župan Juraj Droba.

Pozrite si ako vyzerá prejazd cez Pezinskú babu na jeseň

História výstavby

V čase, keď sa svet ešte meral na siahy a míle, a keď hory oddeľovali krajiny i ľudí viac než hranice, vznikala cesta, ktorá mala spojiť dve doliny – a s nimi aj dva svety. Noviny Obzor v čísle z 15. februára 1870 priniesli správu o stavbe hradskej cesty cez Malé Karpaty, ktorú nazývali aj Malé Tatry. V texte, písanom jazykom svojej doby, sa píše o potrebe cesty, ktorá by z Pezinka cez Babu a Pernek pokračovala do Malaciek a ďalej na Moravu, aby sa uľahčil obchod medzi oboma stranami pohoria.

V tom čase neexistoval žiadny priechod z Modry do Malaciek bez obchádzky cez Bratislavu či Trstín. Na žiadosť obyvateľov, miest a dedín „obojstranných krajov podtatránskych“, ktorých bolo viac než 107-tisíc, sa preto v roku 1867 začala výstavba hradskej cesty z Pezinka. Dokončili sa prvé štyri kilometre (2 500 siah) na vrch Baba, no práce sa zastavili. O pokračovanie stavby sa zasadzoval aj pezinský poslanec Szüllö, ktorý spolu s ďalšími zástupcami žiadal snem, aby sa cesta dostavala na útraty krajiny. Článok pripomína aj gesto kniežaťa Antona Karola Pálfiho, ktorý daroval pozemky pod trasu cesty a zároveň sa rozhodol vlastnými nákladmi postaviť most cez rieku Moravu – čím by sa nové hradské spojenie napojilo až na rakúske a moravské územia.

Citát z pôvodného článku (Obzor, 15. februára 1870): „Do Pressporku totiž hore po Nádaš, wo wzdialenosti 10 miľ, niet ani jediného priechodu ces Malé Tatry… Aby tedy celá, 4.786 siah dlhá cesta ces Malé Tatry čím skôr wyhotowená bola…“

Rekonštrukcia cesty v roku 2023

Rekonštrukcia pozostávala z lokálneho frézovania povrchu cesty s cieľom upravenia pozdĺžneho a priečneho sklonu do požadovaného tvaru. Na upravenom povrchu vozovky prišlo k zhodnoteniu konštrukčných vrstiev vozovky s použitím technológie recyklácie za horúca na mieste, kde bola pôvodná obrusná vrstva vozovky doplnená o požadované komponenty (podrvené kamenivo, asfaltové spojivo) rozpojená a opätovne spracovaná.

Súčasne sa položila nová asfaltobetónová vrstva vozovky z odolnejších modifikovaných asfaltov.