Príprava Malokarpatského obchvatu pokračuje ďalším dôležitým krokom. Verejné prerokovanie správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie k obchvatu Pezinka v stredu 18. 3. 2026 prinieslo odborné vysvetlenia navrhovaného riešenia, ale aj množstvo otázok a pripomienok zo strany verejnosti. Diskusia opäť potvrdila, že ide o jeden z najvýznamnejších dopravných projektov v regióne, ktorý má ambíciu odľahčiť mestá a obce od tranzitnej dopravy, zvýšiť bezpečnosť a zlepšiť kvalitu života obyvateľov, zároveň však musí byť pripravený citlivo a s rešpektom k územiu, prírode aj dotknutým komunitám.
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba pripomenul, že Malokarpatský obchvat patrí medzi kľúčové dopravné priority kraja. „Obchvat Malokarpatského regiónu, ktorý realizuje Bratislavský samosprávny kraj, je jednou z kľúčových dopravných priorít nielen pre Pezinok, ale pre celý Bratislavský kraj. Na najvyťaženejších úsekoch cesty II/502 dosahuje denná intenzita okolo 25 000 áut, čo má výrazne negatívny dopad na kvalitu života obyvateľov dotknutých miest a obcí a ich ďalší rozvoj v dôsledku vysokej produkcie emisií, prachu a hluku,“ uviedol Juraj Droba. Zároveň zdôraznil, že kraj chce projekt pripravovať s dôrazom na zdravie obyvateľov, životné prostredie aj dlhodobý rozvoj územia a že práve proces EIA je priestorom, v ktorom sa jednotlivé vplyvy dôsledne vyhodnocujú a porovnávajú.
Na verejnom prerokovaní vystúpili aj zástupcovia Bratislavského samosprávneho kraja, ktorí priblížili širšie súvislosti projektu a reagovali na konkrétne otázky verejnosti. Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov Úradu BSK, vysvetlila, že pri hľadaní finálneho riešenia nemožno uvažovať len nad jednoduchým presunutím trasy v mape, pretože do procesu vstupuje celý rad odborných, environmentálnych a územnoplánovacích limitov. „Hľadá sa optimálny dopravný variant, ktorý rešpektuje prírodno-geomorfologické podmienky, ochranu prírody, systém toku dopravy a zároveň bonitu pôdy,“ uviedla počas diskusie. Zároveň pripomenula, že v území s vysokou koncentráciou osídlenia, kvalitnej poľnohospodárskej pôdy a viacerými limitmi nie je možné kresliť dopravné koridory bez zohľadnenia širších súvislostí.
Práve výber variantu a poloha trasy patrili medzi najčastejšie pripomienky verejnosti. V diskusii zazneli otázky, či by nebolo možné obchvat viesť inak, ďalej od obývaného územia alebo s odlišným umiestnením niektorých križovatiek, najmä v smere na Grinavu. Objavili sa aj výhrady k tomu, že v ďalších stupňoch prípravy môže dôjsť k úpravám územných plánov. Odpoveďou zo strany kraja bolo uistenie, že varianty sa neposudzujú formálne, ale na základe komplexného odborného porovnania dopravných prínosov, environmentálnych dopadov, nákladov aj realizovateľnosti. Zástupcovia BSK zároveň pripomenuli, že verejnosť má aj po prerokovaní možnosť zasielať písomné stanoviská v zákonnej lehote a že všetky relevantné pripomienky budú predmetom ďalšieho vyhodnocovania.
Veľká pozornosť sa venovala aj hluku a protihlukovým opatreniam. Obyvatelia sa pýtali, ako sa bude riešiť situácia v lokalitách, kde už dnes doprava zaťažuje ľudí aj prírodu, a či sú navrhované riešenia dostatočné. V diskusii zaznela aj skúsenosť s inými stavbami, pri ktorých verejnosť vnímala protihlukové opatrenia ako nedostatočné. Odborníci v reakcii vysvetlili, že už pri samotnom trasovaní bolo snahou viesť cestu tak, aby potreba protihlukových stien bola čo najmenšia, hoci pri niektorých úsekoch ich napokon nemožno vylúčiť. Zároveň zaznelo, že akustické modely sú súčasťou dokumentácie a bez splnenia zákonných limitov a navrhnutia potrebných opatrení nebude možné projekt posunúť do ďalších povoľovacích stupňov. Pri obchvate Modry sa podľa prezentovaných informácií podarilo navrhnúť trasu tak, že rozsiahle protihlukové steny neboli potrebné, no pri ďalších úsekoch bude rozhodujúce finálne posúdenie.
V diskusii zaznela aj otázka časového harmonogramu a ďalšieho postupu projektu. Obyvatelia chceli vedieť, kedy bude zrejmé, ktorý variant bude preferovaný, kedy sa začne projektovať a aké sú reálne termíny ďalších krokov. Marek Horváth, vedúci oddelenia strategických projektov Úradu BSK, upozornil, že bez ukončenia procesu EIA a bez určenia výsledného variantu nie je možné pristúpiť k ďalším projektovým dokumentáciám. „Predtým, než sa pustíme do prípravy projektovej dokumentácie musí byť určený definitívny variant,“ uviedol. Pripomenul tiež, že zákonné lehoty v povoľovacích procesoch bývajú v praxi často dlhšie, než predpokladá legislatíva, a preto dnes nie je korektné sľubovať presné termíny. Zároveň avizoval, že po finálnom rozhodnutí bude kraj informovať, ktorému variantu sa bude ďalej venovať.
Horváth v tejto súvislosti pripomenul, že jednotlivé časti Malokarpatského obchvatu sa nachádzajú v rozdielnych štádiách prípravy. Kým pri obchvate Modry už kraj disponuje územným rozhodnutím, vysporiadava pozemky a pripravuje dokumentáciu na realizáciu stavby, pri obchvate Pezinka je práve EIA rozhodujúcou etapou, ktorá určí ďalší postup. Aj to podľa neho ukazuje, že pri takomto rozsahu projektu treba jednotlivé úseky vnímať v kontexte ich reálnej pripravenosti.
Transparentnosť procesu a význam zapojenia verejnosti zdôraznil aj primátor Pezinka Roman Mács. Podľa neho ide o „dlhodobo jednu z najdôležitejších dopravných tém pre mesto aj celý región a len otvorená diskusia môže viesť k riešeniu, ktoré bude zodpovedné voči ľuďom aj voči územiu.“ Verejné prerokovanie tak nebolo len formálnou súčasťou procesu EIA, ale aj priestorom, kde sa stretli konkrétne otázky obyvateľov s argumentmi projektantov, odborníkov a zástupcov samosprávy.
Celá diskusia ukázala, že verejnosť vníma nielen samotnú potrebu obchvatu, ale aj jeho konkrétnu podobu, dopady na krajinu, hlukové zaťaženie, režim na existujúcich cestách či budúcu organizáciu dopravy v území. Zástupcovia Bratislavského samosprávneho kraja potvrdili, že chcú pokračovať v príprave projektu tak, aby výsledné riešenie nebolo len dopravne funkčné, ale aj obhájiteľné z pohľadu zdravia obyvateľov, ochrany prírody a dlhodobej udržateľnosti rozvoja regiónu.
Foto: Michal Feik / BSK
