V rámci Európskeho týždňa mobility pripravil Bratislavský samosprávny kraj podcast s analytikom pre udržateľnú mobilitu Petrom Jesenským. V rozhovore hovoril o tom, čo znamená udržateľná mobilita, ako sa dnes v kraji presúvame, aké projekty BSK realizuje a ako by mohla vyzerať doprava v budúcnosti.
Čo je udržateľná mobilita
„Udržateľná mobilita je pojem, ktorý zahŕňa všetky módy dopravy – od pešej chôdze cez zdieľané bicykle a kolobežky, taxíky, mestskú hromadnú dopravu, prímestské autobusy, vlaky až po individuálnu automobilovú dopravu,“ vysvetlil Jesenský. Dodal, že nejde teda len o ekologické riešenia, ale o systém, ktorý je dlhodobo funkčný, efektívny a minimalizuje negatívne dopady na územie, životné prostredie, zdravie aj verejné financie.
„Ekologická doprava by nemala byť cieľom, ale bežnou operatívou. Udržateľná mobilita je širší koncept – má prinášať rovnováhu medzi dopravou, územným rozvojom a kvalitou života.“
Pozrite si podcast s Petrom Jesenským:
Ako sa presúvame dnes
Podľa dát z Plánu udržateľnej mobility z roku 2019 tvorí v kraji až 73 % všetkých dochádzkových ciest individuálna automobilová doprava a len 27 % verejná doprava.
„Počas covidových rokov výrazne klesol počet cestujúcich vo verejnej doprave – z 18 miliónov ročne na 12–13 miliónov. Ľudia presadli do áut a zvyknúť si na pohodlie je jednoduché, odvykať sa od neho je oveľa ťažšie,“ uviedol Jesenský. Zároveň zdôraznil, že komfort je kľúčový faktor, ktorý ovplyvňuje rozhodovanie ľudí pri výbere spôsobu dopravy.
„Našou úlohou je identifikovať skupiny ľudí, ktoré majú potenciál presadnúť z auta do verejnej dopravy,“ povedal Jesenský. Podľa neho je dôležité, aby mali obyvatelia možnosť voľby a neboli odkázaní iba na auto. „Ľuďom treba ukazovať reálne porovnania a možnosti. Niektorí ani netušia, že by v ich prípade bola verejná doprava rýchlejšia a pohodlnejšia, len sú zvyknutí jazdiť autom.“
Ekologické alternatívy dopravy
Do Bratislavského kraja sa podarilo v posledných rokoch pritiahnuť investície do dopravy v objeme stoviek miliónov eur. Výrazne sa obnovil vozidlový park, pribudli prestupné terminály v Senci, Pezinku, Malackách či Svätom Jure, zmodernizovali sa električkové radiály a podarilo sa spustiť električkovú trať na koneic Petržalky.
„Župa do územia priniesla viac ako 300 miliónov eur z eurofondov určených na podporu verejnej dopravy. Budujeme nové terminály, modernizujeme zastávky, zavádzame informačné tabule a rozvíjame integrovaný dopravný systém,“ pripomenul Jesenský.
Významnou témou je aj rozvoj cyklodopravy – kraj pripravuje nové cyklotrasy medzi okresnými mestami, napríklad zo Svätého Jura do Pezinka či z Vrakune do Mostu pri Bratislave.
Budúcnosť a inšpirácie
Ako by mohla vyzerať mobilita o 10–15 rokov? Podľa Jesenského je kľúčom rozvoj koľajovej dopravy: „Bratislava potrebuje posilniť električkovú sieť a železničné spojenia v rámci mesta. Chýbajú nám tangenciálne prepojenia, dnes máme len radiály. Ak sa niečo stane, celá radiála stojí.“
V dlhšom horizonte by mohli prísť aj veľké projekty ako tunel popod Karpaty či metro: „Aj keď je dnes táto téma uzavretá, myslím si, že metro bude Bratislava v nejakom čase potrebovať. História nás učí, že ak sa potrebné projekty nerealizujú včas, neskôr sa len predražia — a aj tak ich budeme musieť postaviť.“
Okrem rozvoja verejnej dopravy chce Bratislavský kraj riešiť aj obchvaty miest na odklonenie tranzitu — napríklad Malokarpatský obchvat cez Pezinok a Modru či plánovaný obchvat Malaciek.
