Z cigaretového ohorku sa môže stať súčasť cesty, po ktorej jazdíme každý deň. A v Bratislavskom kraji to nie je sci-fi, ale realita. V obci Malinovo vznikol prvý úsek na Slovensku, kde bol v asfalte použitý materiál z recyklovaných filtrov tabakových výrobkov. Odpad, ktorý bežne znečisťuje ulice, sa tak mení na surovinu, ktorá pomáha predĺžiť životnosť ciest a znížiť ich ekologickú stopu. Autorom tejto prelomovej myšlienky je Hugo Repáň, zakladateľ spoločnosti Reneso, ktorá vyvinula technológiu spracovania ohorkov na špeciálne vlákna – Reneso Fibers. Tie nahrádzajú bežné celulózové prísady v asfaltovej zmesi.
„Technológia prináša viacero výhod. Zlepšuje vodoodolnosť asfaltu, čím sa znižuje riziko vzniku trhlín a poškodení spôsobených mrazom či dažďom. Zvyšuje mechanickú stabilitu povrchu, čo je dôležité najmä na cestách s intenzívnou premávkou, a zároveň znižuje riziko tvorby koľají a deformácií, ktoré patria medzi najčastejšie príčiny zníženia komfortu a bezpečnosti jazdy,“ vysvetľuje Hugo Repáň v podcaste Bratislavského kraja.
Ako vznikol nápad recyklovať cigaretové ohorky a premeniť ich na súčasť asfaltu?
Začalo sa to ešte na strednej škole. Zaujímali ma ekologické projekty a hľadal som niečo, čo je špecifické a má zmysel. Všimol som si, že cigaretové ohorky sú doslova všade, no nikto ich nerieši. Chcel som sa do toho pustiť odborným spôsobom.
Ako reagovalo okolie, keď ste oznámili, že chcete zbierať cigaretové ohorky?
Väčšina si myslela, že ide o recesiu alebo mladícky nápad. Spomínam si, ako som potreboval prvý odpad na testy v laboratóriu a celý deň som vo Zvolene zbieral ohorky. Ľudia sa na mňa pozerali zvláštne – mysleli si, že z toho vytriasam tabak. Ja som pritom vysvetľoval, že ich zbieram na výskum.
Z čoho sa vlastne skladá cigaretový filter a prečo je problémom pre životné prostredie?
Najväčší problém je samotný filter. Mnohí si myslia, že je papierový alebo bavlnený, ale v skutočnosti ide o acetylcelulózu, teda plast potiahnutý polymérom. Rozkladá sa 4 až 12 rokov a aj po rozklade zostáva vo forme mikroplastov. Často sú v ňom aj drobné kovové časti či zvyšky tabaku.
Ako prebieha zber a logistika odpadu?
Budujeme infraštruktúru – teda zberné nádoby, ktoré umiestňujeme vo firmách, mestách či obchodných centrách. Podľa veľkosti samosprávy stanovíme počet nádob a rozmiestnime ich na frekventovaných miestach. Zber robíme pravidelne a mesačne vyzbierame 1 až 1,5 tony odpadu.
Ako sa z odpadu stane certifikovaný materiál?
Sme riadnou odpadovou spoločnosťou s povolením na zhodnocovanie odpadov. Ohorky prejdú recyklačnou technológiou, na ktorej konci vzniká produkt – teda vlákna, ktoré už nie sú odpadom. Tento stav sa v legislatíve nazýva „stav konca odpadu“. Materiál sa ďalej predáva ako plnohodnotný výrobok.
Ako vznikol nápad zapracovať tento materiál do asfaltu?
Pri hľadaní využitia som narazil na vedecké hypotézy austrálskych odborníkov, ktorí naznačovali, že filtre by mohli byť použiteľné v stavebníctve – vrátane asfaltu. Vtedy som si povedal, že to musím skúsiť. Technológiu sme začali vyvíjať ešte počas strednej školy a dnes už máme funkčný proces.
Ako funguje asfalt s týmito vláknami? Zlepšujú sa vlastnosti vozovky?
V asfaltoch sa štandardne používa celulózové vlákno, ktoré pomáha zmesi pri transporte a pokládke. My ho nahrádzame acetylcelulózovými vláknami zo spracovaných ohorkov. Má to niekoľko pozitívnych efektov: už pri 0,1 % našich vláken sa znížila tvorba koľají o 10 % (zo 4,2 mm na 3,8 mm), vlákna sú menej savé, vďaka čomu sú zmesi odolnejšie voči vode, čo predlžuje životnosť asfaltu v zime a pri väčšom podiele vláken by mohlo dôjsť k zhoršeniu spracovateľnosti, preto odporúčame udržať odporúčaný pomer. Cieľom je nahradiť celulózu ekologickým materiálom a zároveň zachovať alebo zlepšiť normové parametre asfaltov.
Ako vznikla spolupráca s Bratislavským samosprávnym krajom?
Stretli sme sa na odborných podujatiach. Technický riaditeľ Správy ciest BSK Marcel Samek je otvorený inováciám a chcel zmes vyskúšať v praxi. Keďže sme dokončili vývoj linky, vedeli sme dodať materiál okamžite. Tak vznikol pilotný projekt v Malinove, kde BSK testuje prvý úsek s našimi vláknami.
Ako môžu ľudia prispieť? Dá sa odpad nosiť aj z domácností?
Momentálne nie. Nevieme efektívne riešiť odber z domácností – nie je to logisticky ani ekonomicky možné. Ohorky však môžu ľudia vyhadzovať do našich popolníkov umiestnených vo firmách, mestách a obchodných centrách. Tam prebieha riadený zber.
Koľko asfaltu sa dá vyrobiť z jedného kilogramu či tony vláken?
Jednoduché pravidlo je: 1 tona vláken = približne 1 kilometer cesty, a to v závislosti od typu asfaltu, šírky a hrúbky vrstvy.
Aká je vaša vízia do budúcna?
Sme jediná firma na svete, ktorá recykluje cigaretové filtre týmto spôsobom. Máme najvyššiu spracovateľskú kapacitu a záujem už prichádza aj zo zahraničia. Chceme vytvoriť udržateľný model, ktorým dokážeme riešiť problém cigaretového odpadu nielen na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách.
