Slovensko je po 21 rokoch v Európskej únii bohatšie o miliardy eur, ale chudobnejšie o jasnú víziu. Zaznelo to počas odbornej diskusie „21 rokov Slovenska v EÚ: sociálne štandardy, eurofondy a regióny – Výzvy do budúcnosti“, kde vystúpili kľúčoví odborníci z verejnej správy, analytici i predstavitelia samospráv. Riaditeľka odboru stratégie a regionálneho rozvoja BSK Barbora Lukáčová upozornila, že Slovensko nemá plán, nemá stratégiu a už vôbec nie vyhodnocovanie dát – čím sa pripravuje o príležitosť posunúť sa dopredu. Zhodli sa na tom všetci rečníci: bez reforiem štátu zostaneme len pasívnym prijímateľom pomoci bez skutočného rozvoja.
Slovensko po 21 rokoch v EÚ: Úspešný príbeh so stratami
Diskusia s názvom „21 rokov Slovenska v EÚ: sociálne štandardy, eurofondy a regióny – Výzvy do budúcnosti“ bola pri príležitosti vydania analytickej publikácie organizovaná občianskym združením Proforum, Konfederáciou odborových zväzov SR a nadáciou Friedrich Ebert Stiftung.
Riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov Bratislavského samosprávneho kraja Barbora Lukáčová otvorila diskusiu zhodnotením. „Áno, je to úspešný príbeh. Ale veľa z tých vecí, ktoré dnes kritizujeme, by sa v ideálnom prípade ani nemuseli udiať,“ povedala. Zdôraznila, že Slovensko má k dispozícii možnosti, ktoré by bez členstva v EÚ nikdy nemalo – no nedokázalo s nimi zodpovedne naložiť.
„Nemáme európanstvo v hlavách,“ kritizovala. „Po 30 rokoch transformácie a 21 rokoch v EÚ sa stále nevidíme ako plnohodnotná súčasť dvadsaťsedmičky. Vyberáme si výhody, ale ignorujeme povinnosti.“
Štát bez stratégie, regióny bez rozhodovacej moci
Lukáčová zdôraznila, že Slovensko je krajina bez strategického plánu. „Čerpanie eurofondov sa u nás stalo fetišom – nikoho nezaujíma, čo z peňazí vznikne, dôležité je, že sa čerpá. Akademická, odborná ani samosprávna debata sa nezaoberá výsledkami.“
Namiesto jasných sektorových stratégií funguje podľa nej Slovensko v rezortizme a náhodnosti. „Máme investičné plány, ktoré sú len zoznamom neuspokojených potrieb. To nie je rozvojová stratégia.“
Kontrastuje to s tým, ako fungujú samosprávy. „Každý kraj a obec musí mať Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Musia plánovať a zverejňovať, čo chcú dosiahnuť a z čoho to zaplatia. A štát? Nemá ani programový rozpočet.“
Eurofondy a rozvoj: nevyužitý potenciál
Ľubomír Andrassy, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR, upozornil, že korupcia a neefektívnosť sprevádzajú čerpanie eurofondov od samého začiatku. „Privatizácia sa skončila, ale logika rozdelenia verejného majetku pokračuje – tentoraz cez projekty spolufinancované EÚ. Bez dôsledného zúčtovania verejných výdavkov sa nikam nepohneme.“
Podľa ekonóma Anton Marcinčina Slovensko trpí absenciou hospodárskej politiky. „Sme štát bez vízie, bez priemyselnej či sociálnej politiky. Spoliehame sa na Brusel, ako keby mal za nás urobiť domáce úlohy.“
Zhodli sa na tom, že bez plánu a schopnosti analyzovať dáta a výsledky, sa žiadna verejná investícia nemôže premietnuť do zmysluplného rozvoja.
Kde zlyháva Slovensko? V školstve, plánovaní aj rozdelení kompetencií
Ján Košč z Konfederácie odborových zväzov SR poukázal na fakt, že Slovensko nevyužilo eurofondy na štrukturálnu zmenu ekonomiky. „Stavili sme na automobilky a zahraničný kapitál, ale nepremýšľali sme, ako diverzifikovať hospodárstvo. Dnes mnohí občania z tých miliárd nič necítia.“
Barbora Lukáčová opäť pripomenula, že Slovensko nemá žiadnu víziu, čo chce dosiahnuť v oblasti školstva, výskumu alebo miestnej ekonomiky. Naopak, samosprávy podľa nej často suplujú neexistujúce politiky štátu. „Župy sú zodpovedné za regionálny rozvoj – je to priamo v zákone. Len si to málokto uvedomuje.“
Kritizovala aj nedávne odovzdanie kompetencií v oblasti materských škôl štátu. „Samospráva sa ich vzdala bez boja. A štát, ako ho poznáme, ich centralizuje a znefunkčňuje.“
Reformovať štát: požiadavka doby, nie voľba
V závere diskusie sa všetci prítomní zhodli na jednom – Slovensko potrebuje reformu štátu. „Nejde len o eurofondy,“ uviedla Lukáčová. „Každých 15 rokov by mala krajina prehodnotiť, kam sa posunula. U nás sa nerobí hodnotenie, pretože nemáme čo hodnotiť.“
Spoločne poukázali na potrebu prenesenia časti kompetencií na regióny, dôslednej dátovej analytiky a tvorby dlhodobých politík, ktoré prežijú jednotlivé volebné cykly. Slovensko podľa nich disponuje bohatstvom v podobe ľudí a vody – no ani jedno nevyužíva efektívne.
„Máme peniaze, ale chýba nám plán. Bez neho budeme len prelievať miliardy bez skutočného dopadu na život ľudí,“ dodala Barbora Lukáčová.
