Vláda schválila 1,5 milióny na projekty v Bratislavskom kraji

Vláda SR na svojom výjazdovom rokovaní v stredu 14. januára 2026 v bratislavskej Petržalke vyčlenila približne 1,5 milióna na projekty samospráv i potreby organizácií a inštitúcií pôsobiacich na území okresov Bratislava a Senec.

Bratislavský kraj a okres Senec patria medzi demograficky najdynamickejšie územia Slovenska. Vyplýva to z Analýzy sociálno-ekonomickej situácie okresov Bratislavy a okresu Senec, ktorá bola pripravená ako podklad pre výjazdové rokovanie vlády SR v januári 2026. Dokument mapuje nielen silné stránky regiónu, ale aj oblasti, ktoré si budú vyžadovať systematickú pozornosť v nasledujúcich rokoch.

Ako upozorňuje predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba, „Bratislavský samosprávny kraj je rozlohou najmenším územím na mape Slovenska, no zároveň jedným z najdynamickejších regiónov. Za uplynulých desať rokov tu pribudlo vyše 100-tisíc obyvateľov, čo vytvára mimoriadny tlak na infraštruktúru – na dopravu, školstvo, sociálne služby aj životné prostredie.“ Najvýraznejší populačný nárast zaznamenáva práve okres Senec, ktorý sa stal jedným z hlavných suburbanizačných ťahúňov regiónu.

Mladý región s vysokým populačným potenciálom

Okresy Bratislavy a okres Senec dlhodobo zaznamenávajú nadpriemerný prírastok obyvateľstva. V okrese Senec sa za posledných dvadsať rokov počet obyvateľov dokonca zdvojnásobil. Tento trend podporuje aj pozitívne migračné saldo – do regiónu sa sťahuje viac ľudí, než z neho odchádza.

V porovnaní s celoslovenským priemerom ide o výrazne mladšie územie s vysokým podielom obyvateľov v produktívnom veku. To vytvára priaznivé predpoklady pre ďalší ekonomický rozvoj, no zároveň zvyšuje tlak na bývanie, dopravu, školstvo či zdravotníctvo.

„Každý deň tu žijú, pracujú a študujú státisíce ľudí, no zároveň sme vstupnou bránou do krajiny, miestom ekonomickej aktivity, inovácií aj kultúry. Práve preto sa snažíme pristupovať k rozvoju nášho územia systematicky, s dôrazom na dlhodobú udržateľnosť, nie na rýchle riešenia,“ zdôrazňuje Juraj Droba.

Silná ekonomika a nízka nezamestnanosť

Bratislava aj Senec patria medzi okresy s najnižšou mierou nezamestnanosti na Slovensku. V októbri 2025 sa miera evidovanej nezamestnanosti v okresoch Bratislavy pohybovala na úrovni 2,75 %, v okrese Senec dokonca ešte nižšie – 2,68 %. Ide o hodnoty výrazne pod celoslovenským priemerom.

Analýza zároveň upozorňuje, že ďalšie znižovanie nezamestnanosti bude náročnejšie. Väčšina nezamestnaných už dnes patrí medzi rizikové skupiny – ide najmä o dlhodobo nezamestnaných, osoby nad 50 rokov či ľudí s nižším vzdelaním. Práve tu sa otvára priestor pre cielené rekvalifikačné programy a lepšie prepojenie vzdelávania s potrebami trhu práce.

V Bratislavskom kraji pôsobí takmer 97-tisíc podnikov, pričom väčšina z nich sú malé firmy. Región však zároveň hostí aj veľkých zamestnávateľov a strategické podniky v oblasti energetiky, automobilového priemyslu, IT či logistiky. Podniky v okresoch Bratislavy vytvorili v roku 2024 pridanú hodnotu takmer 25 miliárd eur a vygenerovali tržby vo výške 116 miliárd eur. Okres Senec sa čoraz viac profiluje ako logistické a výrobné zázemie hlavného mesta.

Doprava ako každodenná kvalita života

Jednou z najvýraznejších výziev regiónu je doprava. Vysoká mobilita obyvateľov, intenzívne dochádzanie a suburbanizácia vytvárajú tlak na cestnú sieť aj verejnú dopravu.

„Regionálny rozvoj staviame na dátach a tomu prispôsobujeme aj strategické materiály, ako je PHRSR či Plán udržateľnej mobility. Komplexne sme zrekonštruovali vyše 60 percent kilometrov ciest II. a III. triedy a využívame moderné technológie vrátane recyklácie na mieste. Dopravná bezpečnosť a kvalita regionálnych ciest nie sú pre nás len technickou otázkou, ale otázkou každodenného komfortu obyvateľov,“ hovorí Juraj Droba.

Kľúčovou témou je aj verejná doprava. V spolupráci s mestami a obcami vznikli moderné prestupné terminály, pribudli nové cyklospojenia a kraj realizoval aj väčšie dopravné stavby, ako je prvá etapa malokarpatského obchvatu či cyklomost medzi Vysokou pri Morave a Marcheggom.

Osobitnou výzvou je územie Bratislavy a rýchlo rastúceho Senecka, kde sa koncentrujú najvyššie nároky na mobilitu. Práve preto kraj pripravil komplexný plán udržateľnej mobility, ktorý dnes slúži ako spoločný strategický dokument pre všetkých vlastníkov infraštruktúry a prevádzkovateľov dopravy.

„Chcem osobitne poďakovať Ministerstvu dopravy SR, ktoré na základe tohto dokumentu vyčlenilo približne 300 miliónov eur pre mesto Bratislava a územie kraja. Tieto peniaze smerujú na výstavbu električkových radiál, trolejbusových tratí, terminálov, záchytných parkovísk aj modernizáciu technického zázemia. Toto je presne ten typ spolupráce, ktorý má zmysel,“ dodáva predseda kraja.

Školstvo, sociálne služby a limity rastu

Rýchly populačný rast sa najvýraznejšie prejavuje v školstve. Bratislavský kraj systematicky modernizuje stredné školy, obnovuje ich budovy, odborné učebne aj športoviská a rozvíja koncept moderných kampusov a centier excelentnosti.

„Nehovoríme len o rekonštrukciách budov, ale o zmene filozofie. V Bernolákove, Modre, Petržalke či na Patrónke budujeme nové typy školských areálov, ktoré majú ambíciu reagovať na budúce potreby trhu práce,“ vysvetľuje Juraj Droba.

Napriek investíciám však región naráža na kapacitné limity. Do výstavby a rozširovania materských a základných škôl smerovalo viac než 120 miliónov eur, čo prinieslo približne 9-tisíc miest v základných školách a 2 500 miest v škôlkach. Tento nárast však pohltili demografické trendy aj príchod detí z Ukrajiny.

Podobné výzvy sa týkajú aj sociálnej oblasti. Kraj pokračuje v deinštitucionalizácii – prechode od veľkých zariadení k menším, komunitným formám starostlivosti. Pripravujú sa špecializované zariadenia pre ľudí s Alzheimerovou chorobou, demenciou či autizmom a modernizujú sa existujúce objekty.

Klimatická adaptácia a ochrana vody ako strategická téma

Pre aglomeráciu Bratislavy a Senecka nie je ochrana životného prostredia abstraktnou témou. Ide predovšetkým o zvládanie dôsledkov klimatickej zmeny – horúčav, sucha, prívalových dažďov či povodní.

„Preto sme ako kraj spracovali komplexnú adaptačnú stratégiu, ktorá sa dnes stala referenčným dokumentom pre mesto aj kraj a podľa ktorej sa prideľujú zdroje na modro-zelené opatrenia,“ hovorí Juraj Droba.

Mimoriadne vážnou otázkou je ochrana vody, najmä na Senecku. Až štvrtina obcí v Bratislavskom kraji nie je odkanalizovaná – a mnohé z nich sa nachádzajú priamo nad zdrojmi pitnej vody Žitného ostrova. „Toto nie je len regionálny problém. Toto je strategická otázka pre štát,“ upozorňuje predseda kraja.

Partnerstvo so štátom ako podmienka udržateľného rozvoja

Viaceré projekty, ktoré kraj realizuje, presahujú jeho kompetencie. „Robíme ich nie preto, že by sme museli, ale preto, že ich považujeme za nevyhnutné pre kvalitu života obyvateľov,“ zdôrazňuje Juraj Droba. Práve tu vidí priestor pre silnejšie partnerstvo medzi regiónmi a štátom.

Príkladom sú obchvaty Modry a Pezinka, ktoré riešia dopravnú situáciu v celom malokarpatskom regióne, či pripravovaná stredná škola pre bezpečnostné a záchranárske povolania v Pezinku. Kraj zároveň rozvíja koncept vzdelávacích kampusov v spolupráci s rezortmi životného prostredia a pôdohospodárstva.

„Bratislavský samosprávny kraj nie je len región, ktorý žije zo svojej polohy. Je to región, ktorý aktívne investuje do budúcnosti. A ak má byť Slovensko úspešné, rozvoj regiónov musí patriť medzi jeho hlavné priority,“ uzatvára predseda BSK.

Zoznam podporených projektov v Bratislavskom kraji

Doprava

• Do 31. júla 2026 sprejazdniť a odovzdať do užívania verejnosti rozšírený úsek diaľnice D1 Bratislava – Triblavina.
• Zabezpečiť spracovateľa projektovej dokumentácie pre stavby: 61-013 Most cez potok Šifok v obci Blatné (M2893), 61-015 Most cez Vištucký potok v obci Kaplna (M812) a 62-002 Most nad železnicou v katastrálnom území Senec (M1556).
• Zabezpečiť projektovú dokumentáciu a zhotoviteľa stavebných prác pre stavbu „Dobudovanie odbočovacieho pruhu v križovatke I/63, III/1057 a III/1058 v Dunajskej Lužnej“.
• Zabezpečiť spracovateľa projektu stavby D2 – križovatka Bratislava – Čunovo.
• Zabezpečiť spracovateľa štúdie uskutočniteľnosti pre rýchlostnú cestu R1 Most pri Bratislave – Vlčkovce.
• Výstavba parkovacích plôch na uliciach Majerníková/Beniaková pre mestskú časť Bratislava – Karlova Ves (50 000 €).

Školstvo, šport a cestovný ruch

• Rezorty zdravotníctva a školstva budú písomne informovať vládu o výsledkoch posúdenia možnosti využitia kapacít investičného projektu „Národná univerzitná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika“ pre potreby výučby, vedy a výskumu
• Rezort cestovného ruchu a športu posúdi možnosti systematickej podpory posilnenia medzinárodnej konkurencieschopnosti metropolitného regiónu ako primárneho vstupného a prezentačného územia štátu, vrátane koordinovanejšieho riadenia metropolitného cestovného ruchu a športovo-rekreačného rozvoja.
• Rezort cestovného ruchu a športu podporí aktivity smerujúce k revitalizácii Slnečných jazier v Senci.
• Rezort cestovného ruchu a športu posúdi možnosti financovania projektov: rekonštrukcia zimného štadióna Vladimíra Dzurillu a rekonštrukcia školského športového areálu Základnej školy Borodáčova v Bratislave.
• Podpora projektu „Rekonštrukcia budovy Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave“ (40 000 €).
• Rekonštrukcia Areálu hier Radosť (najväčšie detské ihrisko pri jazere Štrkovec).
• Výstavba nového pavilónu Základnej školy Vrútocká, Trnávka, Bratislava.
• Atletická hala v areáli Základnej školy Holíčska 50, Bratislava.
• Rekonštrukcia chodníka pre bežcov a korčuliarov v športovom areáli Sklabinská (mestská časť Rača).
• Rekonštrukcia havarijného stavu telocvične na Základnej škole Biskupická, Bratislava.
• Národné centrum športu SPOJE – výstavba komplexného národného centra športu v Podunajských Biskupiciach vrátane diagnosticko-rehabilitačného centra.
• Rezorty vnútra a cestovného ruchu a športu posúdia možnosti financovania realizácie projektu Športového centra polície v Bratislave (mestská časť Dúbravka).
• Rekonštrukcia budovy Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (40 000 €).
• Rozšírenie Základnej školy, Kulíškova 1014/8, Ružinov (50 000 €).
• Prevádzkové náklady a rekonštrukcia objektu Hokejovej akadémie Zdena Cígera pre deti a mládež (70 000 €).
• Projekt multifunkčného ihriska Vážska (MČ Bratislava – Vrakuňa) (50 000 €).
• Rekonštrukcia povrchu športového areálu ihriska Slávia (BSK) (50 000 €).
• Obnova detského ihriska na ulici Nezábudková (MČ Bratislava – Ružinov) (50 000 €).

Zdravotníctvo

• Rezort zdravotníctva v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom zabezpečí efektívne využitie infraštruktúry areálu Špecializovanej geriatrickej nemocnice Podunajské Biskupice.
• Podpora projektu „Rekonštrukcia izieb a sociálnych zariadení na Klinike detskej oftalmológie LF UK a NÚDCH“ pre Národný ústav detských chorôb, Bratislava – Nové Mesto (50 000 €).

Sociálne služby

• Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny sa bude podieľať na príprave návrhu opatrení na zlepšenie podpory, prevencie a riešenia problematiky osôb bez domova v Bratislave a v širšom metropolitnom regióne, so zreteľom na zvýšené nároky na: kapacity sociálnych služieb, terénne tímy, krízovú intervenciu, nájomné a sociálne bývanie, mechanizmy spolupráce medzi štátom, samosprávami a mimovládnymi organizáciami.
• Prevádzkové a materiálno-technické zabezpečenie chodu Slovenskej katolíckej charity pre Slovenskú katolícku charitu (51 000 €).
• Rekonštrukcia okien obecných nájomných bytov, ulica Vietnamská“ (MČ Bratislava – Ružinov) (50 000 €)

Kultúra a verejný priestor

• Realizácia záhrady v Synagóge Senec pre Bratislavský samosprávny kraj (50 000 €).
• Rekonštrukcia sedenia amfiteátra a obnovy nosných múrov v mestskej časti Bratislava – Dúbravka“ (50 000 €).
• Reštaurátorské práce a oprava dverí v obradnej sieni NKP pamätníka Slavín a reštaurátorská obnova súsošia pamätníka Slavín (40 000 €).
• Revitalizácia pamätníka Brána slobody (MČ Bratislava – Devín) (40 000 €).
• Postupná obnova povrchu koruny petržalskej hrádze Dunaja (MČ Bratislava – Petržalka) (50 000 €).
• Postupná obnova lávok ponad Chorvátske rameno (MČ Bratislava – Petržalka) (50 000 €).
• Oprava a sanácia vstupných ciest a prechodových chodníkov pred Úradom vlády SR (hlavné mesto SR Bratislava) (40 000 €)

Bezpečnosť a verejný poriadok

• Rezort vnútra zanalyzuje bezpečnostné potreby hlavného mesta Bratislavy so zreteľom na prítomnosť ústavných orgánov a diplomatických misií a navrhne posilnenie policajnej prítomnosti v kritických lokalitách.
• V spolupráci s miestnymi samosprávami preskúma možnosti legislatívnych zmien na zvýšenie bezpečnosti a verejného poriadku v obciach.
• V spolupráci so starostom mestskej časti Rusovce preskúma možnosti zvýšenia bezpečnostných štandardov vo výcvikovom priestore RTH Rusovce.
• Podpora projektu ochrany žien, detí a obyvateľov „Na ktorej zástavke sa cítiš bezpečne“ – zavedenie kamerového systému (Ministerstvo vnútra SR) (100 000 €).

Životné prostredie, pôdohospodárstvo a krajina

• Zabezpečiť zhotoviteľa inžinierskogeologického hydrogeologického prieskumu (IGHP) a monitoring vôd pre stavbu D4 Bratislava – Rača – Záhorská Bystrica.
• Rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa navrhuje uložiť preskúmanie možnosti prevodu pozemkov v okresoch Bratislavy a okrese Senec, na ktorých sa nachádzajú alebo majú nachádzať stavby vo verejnom záujme, prostredníctvom: Slovenského pozemkového fondu a LESOV Slovenskej republiky, š. p.
• Podpora projektu „Nákup dronov so špeciálnymi kamerami na skorú detekciu šírenia fytoplazmy a monitorovanie stavu vinohradov“ pre Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave (20 000 €).

Foto: TASR, Zdroj: Úrad vlády SR