Bratislavský samosprávny kraj systematicky mení spôsob, akým sa jeho obyvatelia pohybujú po regióne. Opravených viac než 200 kilometrov ciest, pribudlo deväť nových prestupných terminálov, obyvatelia jazdia v regionálnej doprave novými autobusmi a nechýbajú ani nové cyklotrasy. To všetko je súčasťou stratégie, ktorá má do roku 2050 zvýšiť podiel verejnej dopravy z 27 na 50 %. „Udržateľná mobilita nie je len o cestách či vlakoch. Je to všetko dokopy – prepojené tak, aby sa ľuďom cestovalo pohodlne, bezpečne a ekologicky,“ hovorí v najnovšom podcase Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK.
Udržateľná mobilita: viac ako len nové cesty
Doprava v Bratislavskom kraji sa nás dotýka viac, než si uvedomujeme – ovplyvňuje, ako rýchlo sa dostaneme do práce, koľko času trávime v zápche, ale aj aký vzduch dýchame. Aj preto kraj prijal Plán udržateľnej mobility (PUM), ktorý sa stal nosným strategickým dokumentom pre rozvoj dopravy v najbližších desaťročiach.
Ako vysvetľuje Barbora Lukáčová, udržateľná mobilita neznamená len výstavbu infraštruktúry. Ide o prepojenie všetkých druhov dopravy – železničnej, autobusovej, cyklistickej aj pešej – do funkčného celku. Cieľom je zvýšiť podiel verejnej dopravy na polovicu všetkých jázd v kraji. Dnes totiž až 73 % ciest vykonávajú obyvatelia autom, pričom priemerná obsadenosť je len 1,2 osoby. „Našou ambíciou je, aby ľudia mali možnosť nechať auto doma bez stresu – a pritom sa pohodlne a rýchlo dostať tam, kam potrebujú,“ dopĺňa Lukáčová.
Cesty, ktoré vydržia: Kvalita, životnosť a bezpečnosť
Kraj spravuje vyše 500 kilometrov ciest II. a III. triedy. Posledné roky sa zameral na ich komplexné obnovy, nielen povrchové opravy. Po reštrukturalizácii Správy ciest BSK vznikla stratégia, ktorá kladie dôraz na kvalitu, životnosť a bezpečnosť.
„Cesty v Bratislavskom kraji sú extrémne zaťažené, preto musí ísť rekonštrukcia často až do podložia,“ vysvetľuje Lukáčová. Aktuálne sa kraj dostal na úroveň viac ako 80 % zrekonštruovaných komunikácií. Významným projektom je Malokarpatský obchvat, ktorý odľahčí dopravne preťažené územia Pezinka, Modry a okolitých obcí. Prvá etapa – obchvat Chorvátskeho Grobu – je už tri roky hotová, ďalšie etapy smerujú do realizácie.
Vlaky, terminály a električky: sieť prepojených spojov
Železničná doprava tvorí „kostru“ systému mobility v kraji. Aj keď nie je v priamej kompetencii BSK, kraj zohráva koordinačnú úlohu dopravnej autority, ktorá spája štát, železnice aj samosprávy.
V posledných rokoch sa v spolupráci s partnermi v území podarilo vybudovať deväť prestupných terminálov – napríklad v Malackách, Pezinku, Šenkviciach, Ivanke pri Dunaji či vo Vrakuni. Pribudnú ďalšie, napríklad v Bory, Ružinove či Báhoni. Ich zmyslom je prepojenie vlakov, autobusov, električiek a cyklodopravy do jedného systému.
„Každý terminál je ako uzol, kde sa stretáva železničná, autobusová aj cyklistická doprava. Vďaka nim ľudia nemusia riešiť, ako sa dostať z vlaku do električky alebo autobusu – všetko je na jednom mieste,“ hovorí Lukáčová.
Nové autobusy, moderné zastávky a inteligentný systém
Bratislavská integrovaná doprava prešla v posledných rokoch veľkou modernizáciou. Zaviedla sa jednotná tarifa, nový systém informovania cestujúcich aj moderné autobusy. Pribúdajú informačné tabule a bezpečné, kultivované zastávky po celom území kraja. V prevádzke sú aj nové autobusy. „Naším cieľom je, aby verejná doprava bola pohodlná a časovo konkurencieschopná voči autám,“ vysvetľuje Lukáčová.
Dôležitou súčasťou plánov je aj inteligentná mobilita – využívanie dát, moderných informačných technológií a centrálneho dispečingu na efektívne riadenie dopravy v reálnom čase.
Cyklotrasy do práce aj do školy
Cyklodoprava v Bratislavskom kraji sa mení z voľnočasovej aktivity na plnohodnotný dopravný spôsob. Cieľom župy je, aby bicykel nebol len symbolom zdravého životného štýlu, ale aj každodenným dopravným prostriedkom, ktorý ľuďom ušetrí čas, peniaze aj nervy v kolónach. Preto kraj systematicky buduje sieť bezpečných a samostatných cyklotrás, ktoré spájajú Bratislavu s okresnými mestami, školami, zamestnaniami a prestupnými terminálmi.
Nosnú kostru tvoria projekty ako Malokarpatská cyklotrasa smerom na Pezinok, plánované prepojenia na Senec a Malacky, ale aj miestne trasy, ktoré vytvárajú praktické spojenia medzi obcami. Výhodou je, že kraj spolupracuje s obcami a mestami, ktoré tieto projekty realizujú priamo v teréne a prispôsobujú ich potrebám obyvateľov.
Rozvoj cyklodopravy prináša viac než len ekologickú alternatívu k autám – podporuje zdravý pohyb, znižuje dopravné zápchy a vytvára nové prepojenia medzi mestami a prírodou. „Chceme, aby sa ľudia mohli dostať do práce či školy aj na bicykli – bezpečne, komfortne a s pocitom, že to dáva zmysel,“ zdôrazňuje Barbora Lukáčová.
Mobilita 2030: inteligentná, ekologická, prepojená
Vízia Bratislavského kraja stojí na prepojení všetkých druhov dopravy – ciest, železníc, autobusov aj cyklotrás – do jedného funkčného systému. Cieľom je, aby cestovanie bolo nielen rýchle a pohodlné, ale aj šetrné k životnému prostrediu. Do roku 2030 chce kraj posilniť verejnú dopravu, dokončiť sieť prestupných terminálov, rozšíriť cyklotrasy a zaviesť inteligentné dopravné systémy, ktoré budú reagovať na aktuálnu situáciu v reálnom čase.
V centre pozornosti bude aj komfort cestujúcich – nové autobusy, prehľadné informačné tabule, bezpečné zástavky a moderné parkovacie riešenia. Doprava sa má prispôsobiť ľuďom, nie naopak. Bratislavský kraj plánuje investovať do projektov, ktoré zlepšia dostupnosť regiónov, podporia ekonomiku a znížia dopravnú záťaž miest.
„Udržateľná mobilita je o tom, aby sa ľudia dostali tam, kam potrebujú, a pritom zostal kraj miestom, kde sa dobre žije,“ uzatvára Barbora Lukáčová.
