Hrad Biely kameň sa nachádza len pár minút od Svätého Jura – v objatí malokarpatských lesov. Kedysi patril k najväčším v regióne. Ešte donedávna tu boli zarastené hradby a zrútené skaly. Dnes ožíva vďaka skupine dobrovoľníkov, odborníkov, ale aj sponzorov. Projekt obnovy hradu uskutočňuje občianske združenie Castrum Sancti Georgii.
„Záchrana hradu je ako skladanie obrovskej kamennej skladačky. Každý kameň, ktorý sa nájde, môže byť kľúčom k pochopeniu pôvodného tvaru stavby,“ hovorí Monika Winczerová, predsedníčka OZ Castrum Sancti Georgii.
V tomto článku sa pozrieme na dolné nádvorie aj horný hrad – bránovú vežu či bývalú kaplnku. Pod rukami dobrovoľníkov zrúcanina doslova povstáva z ruín a mení sa na živú kroniku histórie. Každý opravený pilier či múr znamená ďalší krok k tomu, že Biely Kameň nadobúda viditeľné kontúry.
Hrad Biely Kameň nad Svätým Jurom vo funkcii opevneného sídla nahradil staršie hradisko situované na opačnej strane údolia. Toto hradisko vzniklo v 9. storočí a svoju funkciu plnilo aj v ďalšom období. V roku 1209 získal územie Svätého Jura rod Huntovcov-Poznanovcov, ktorý si za svoje sídlo zvolil pôvodnú pevnosť nad hradiskom Neštich. Tento gotický hrad bol strategicky umiestnený na ochranu obchodnej cesty z Bratislavy do Trnavy.
Život na hrade Biely Kameň bol veľmi rušný. Svätojurskí grófi tu hostili významné návštevy a usporadúvali veľké slávnosti. Pod hradom sa rozprestierala poddanská osada Neštich, kde žili remeselníci a robotníci pracujúci pre túto pevnosť. Hrad bol centrom diania až do 17. storočia, keď ho poškodili Turci a začal postupne chátrať.
Bránová veža – vstup z minulosti
Bránová veža bola kedysi hlavnou vstupnou bránou do hradu. Cez padací most sa cez ňu vchádzalo na predhradie – dnešné „dolné nádvorie“. Pred začiatkom opráv bola celá zarastená brečtanom a náletovými drevinami. Po ich odstránení nasledoval archeologický výskum a rekonštrukcia torza veže, ktorá trvala dva roky. Murári doplnili chýbajúce časti kamenného muriva, vyškárovali poškodené úseky a zrekonštruovali oporný pilier aj dverný otvor. Dnes je bránová veža stabilizovaná a chráni vstupný priestor hradu.
Prepadnutá zem a tajomstvá pod povrchom
V areáli hradu sa nachádza viacero podzemných miestností ukrytých zraku archeológov aj návštevníkov. Skrývajú sa tu fragmenty stredovekých klenieb a oporných pilierov. Archeológovia našli aj náznak historickej cisterny a zvyšky hlineného vodovodného potrubia, ktoré v stredoveku privádzalo vodu z lesných prameňov. Každý meter zeme tu môže ukrývať ďalší príbeh hradu.
Kaplnka – duša hradu
Najvzácnejším objektom bola kaplnka hradného paláca. Podľa historických záznamov českých bádateľov sa tu zachovali zvyšky šesťpoľovej klenby a časti dverných otvorov, ktoré sa podarilo obnoviť podľa starých fotografií z 30. rokov 20. storočia. Dnes stojí na mieste, kde sa ešte nedávno nachádzali len rozpadnuté zvyšky múrov – no vďaka práci dobrovoľníkov a odborníkov opäť pripomína dôstojnosť stredovekej svätyne.
Hľadanie stratených múrov
Záchrana hradu je ako skladanie obrovskej kamennej skladačky. Každý kameň, ktorý sa nájde, môže byť kľúčom k pochopeniu pôvodného tvaru stavby. „Pri rekonštrukcii sa objavili fotografie, ktoré dlhé roky nikto nevedel zaradiť – až porovnanie detailov na starých snímkach s dnešnými ruinami pomohlo identifikovať miesta stratených múrov. Vďaka tomu mohol pamiatkový úrad povoliť ich dostavbu v pôvodných kontúrach,“ hovorí Monika Winczerová, predsedníčka OZ Castrum Sancti Georgii.
Projekt obnovy hradu Biely Kameň uskutočňuje občianske združenie Castrum Sancti Georgii s podporou mesta Svätý Jur, Ministerstva kultúry SR, spoločností Celox, Henkel Slovensko a JTI, nadačného fondu Dell, Bratislavského samosprávneho kraja, Malokarpatskej komunitnej nadácie – REVIA, nadácií Pontis, Tesco, SPP a aj vďaka príspevkom a práci individuálnych podporovateľov.
„Hrad sme začali zachraňovať nie v hodine dvanástej, ale už po nej. Ale ešte sa dá zachrániť veľa – chce to len obrovské množstvo práce, nadšenia a pomoci,“ uzatvára Monika Winczerová, predsedníčka OZ Castrum Sancti Georgii.
Foto a video: Michal Feik
