Slovensko sa nenápadne dostáva do bodu, keď zdravotníctvo čoraz menej lieči zdravých ľudí a čoraz viac manažuje chronické ochorenia. Obezita, cukrovka 2. typu, vysoký krvný tlak či srdcovo-cievne choroby už dávno nie sú problémom len vyššieho veku. Čoraz častejšie sa objavujú aj u detí a mladých ľudí.
Na alarmujúci trend upozornili odborníci MUDr. Daniel Chovan, MPH a Mgr. Daniel Plášek z Inštitútu regionálnej politiky Bratislavského samosprávneho kraja počas Konferencie zdravia a športu, ktorá sa konala 14. mája 2026. Ich odkaz bol jednoznačný – ak sa nezmení prístup k prevencii a životnému štýlu, Slovensko čaká vážna zdravotná aj ekonomická záťaž.
Tichá metabolická kríza
Jedným z najväčších problémov dneška je rastúca obezita a metabolický syndróm. Ide o kombináciu viacerých rizikových faktorov – vysokého krvného tlaku, zvýšenej hladiny cukru v krvi, nadmerného viscerálneho tuku či porúch cholesterolu. Práve tieto faktory výrazne zvyšujú riziko cukrovky 2. typu a kardiovaskulárnych ochorení.
Viac než polovica dospelej populácie v Európe má podľa odborníkov nadváhu alebo obezitu. Slovensko pritom patrí medzi krajiny s najhoršími ukazovateľmi v oblasti srdcovo-cievnych ochorení. V roku 2025 zomrelo na Slovensku viac ako 53-tisíc ľudí, pričom až 45 % úmrtí súviselo práve s kardiovaskulárnymi chorobami.
Slovensko má podľa prezentovaných dát viac ako dvojnásobnú kardiovaskulárnu úmrtnosť oproti priemeru krajín OECD. Veľká časť týchto ochorení by pritom mohla byť odvrátiteľná vďaka včasnej prevencii, pravidelnému pohybu a zdravšiemu životnému štýlu.
Choroby dospelých sa objavujú už u detí
To, čo bolo kedysi typické pre staršie generácie, dnes lekári riešia aj v detských ambulanciách. Inzulínová rezistencia, obezita či diabetes 2. typu sa objavujú čoraz skôr. Odborníci dokonca upozorňujú, že dnešné deti môžu byť prvou generáciou, ktorá bude žiť kratšie a v horšom zdraví než ich rodičia.
Jedným z hlavných dôvodov je dramatický pokles pohybu. Sedavý spôsob života sa stal novým štandardom. Dlhé hodiny pri obrazovkách, minimum prirodzeného pohybu a nedostatok športu negatívne vplývajú na metabolizmus aj psychické zdravie.
Viac než osem hodín sedenia denne podľa odborníkov zvyšuje riziko cukrovky, srdcovo-cievnych ochorení aj predčasného úmrtia. Organizmus postupne stráca schopnosť efektívne spracovávať cukry a tuky, oslabuje sa svalstvo a znižuje sa celková kondícia.
Stres, zlé stravovanie a neaktivita vytvárajú bludný kruh
Odborníci upozornili aj na silné prepojenie medzi fyzickým a psychickým zdravím. Chronický stres často vedie k horším stravovacím návykom, nedostatku pohybu a prejedaniu. Následne rastie hmotnosť, vzniká chronický zápal a zhoršuje sa aj psychická pohoda človeka.
Výsledkom je bludný kruh, z ktorého sa mnohí dostávajú len veľmi ťažko. Ak sa podľa odborníkov nič nezmení, zdravotníctvo bude čeliť obrovskému finančnému aj personálnemu tlaku. Starnutie populácie a rast počtu chronicky chorých pacientov budú znamenať dramatické zvyšovanie nákladov na zdravotnú starostlivosť.
Obezita nie je len zlyhanie jednotlivca
Jedným z dôležitých odkazov konferencie bolo aj to, že obezitu nemožno vnímať len ako dôsledok slabej disciplíny jednotlivca. Európski odborníci upozorňujú, že veľkú úlohu zohráva prostredie, v ktorom ľudia žijú.
Rozhoduje dostupnosť kvalitných potravín, možnosti pohybu, bezpečné verejné priestory či spôsob, akým je nastavený potravinový trh. Krajiny, ktorým sa podarilo zlepšiť zdravotný stav populácie, stavili práve na systémové riešenia a podporu zdravšieho životného štýlu.
Zo zdravotníctva sa musí stať systém prevencie
Dnešné zdravotníctvo podľa odborníkov funguje prevažne reaktívne – pacient prichádza až vo chvíli, keď už má diagnózu a potrebuje liečbu. Budúcnosť však vidia v opačnom prístupe.
Kľúčom má byť prevencia, včasné odhaľovanie rizík a riešenie príčin ochorení ešte predtým, než prepuknú naplno. Základ predstavuje pravidelný pohyb, kvalitná strava, dostatok spánku, zvládanie stresu a budovanie pozitívneho vzťahu k pohybu už od detstva.
Rovnako dôležité sú preventívne prehliadky, moderná diagnostika či sledovanie metabolických ukazovateľov, ktoré dokážu zdravotné problémy zachytiť v ich začiatkoch.
Pohyb ako najúčinnejší liek
Silnou témou celej konferencie bol pohyb a jeho vplyv na zdravie. Odborníci zdôraznili, že pravidelná fyzická aktivita patrí medzi najúčinnejšie nástroje prevencie civilizačných ochorení.
Pohyb zlepšuje citlivosť organizmu na inzulín, pomáha regulovať hladinu cukru v krvi, podporuje metabolizmus a znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení. Pozitívne účinky sa pritom objavujú už po jednom tréningu a pri pravidelnej aktivite sa dlhodobo kumulujú.
Významné benefity prináša vytrvalostný aj silový tréning. Kľúčová je najmä pravidelnosť, pretože organizmus potrebuje neustály stimul na udržiavanie metabolického zdravia.
Deti sa hýbu menej než kedysi
Nepriaznivý trend vidno aj medzi mladými ľuďmi. Viac než polovica slovenských detí trávi pred obrazovkami viac času, než odporúčajú odborníci. Organizovanému športu sa venuje len približne 41 % adolescentov a fyzická gramotnosť detí postupne klesá.
Pohyb pritom mizne aj z bežného života. Deti menej chodia pešo, menej bicyklujú a voľný čas čoraz častejšie vypĺňajú technológie.
Podľa odborníkov bude dôležité vytvárať bezpečnejšie verejné priestory, rozširovať športoviská, zlepšovať infraštruktúru a prirodzene vracať pohyb do každodenného života.
Šport a zdravotníctvo musia spolupracovať
Prevencia nebude fungovať bez kvalitného športového zázemia. Odborníci hovoria o potrebe lepšieho prepojenia medzi zdravotníctvom a športovým sektorom.
Dôležití budú kvalifikovaní tréneri, dostupné športoviská, spolupráca lekárov so športovými odborníkmi aj systematické sledovanie fyzickej kondície populácie.
Jedným z významných ukazovateľov zdravia je aj VO₂max – parameter kardiorespiračnej kondície. Vyššia úroveň fyzickej zdatnosti výrazne znižuje riziko predčasného úmrtia a prispieva k dlhšiemu životu v zdraví.
Bratislavský kraj chce prepájať šport a zdravie
Bratislavský samosprávny kraj predstavil aj víziu Kampusu zdravia a športu. Projekt má prepájať modernú diagnostiku, športové lekárstvo, dátové analýzy a individualizované pohybové programy.
Cieľom je vytvoriť systém, ktorý nebude reagovať až na vzniknuté choroby, ale bude aktívne pomáhať ľuďom zostať zdravými čo najdlhšie.
Záverečné posolstvo konferencie bolo jasné: moderná medicína dokáže zachraňovať životy, no zdravý životný štýl a pravidelný pohyb dokážu chorobámpredchádzať.Budúcnosť zdravia Slovákov preto nebude závisieť len od nemocníc a liekov, ale aj od každodenných rozhodnutí celej spoločnosti.
