Konverzia existujúcich objektov na nové, moderné a užitočné priestory patrí k najudržateľnejším formám rozvoja. Bratislavský samosprávny kraj na konferencii REVT 2025 predstavil vlastné skúsenosti s týmto prístupom – a aj víziu, ako môže druhý život budov zlepšiť kvalitu života v celom regióne. Konverzie budov sú podľa predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Juraja Drobu jednou z najväčších príležitostí, ktoré dnes región má.
„Konverzia budov môže znieť komplikovane, ale v skutočnosti ide o jednoduchú myšlienku – dať nový život tomu, čo už máme. Premeniť nevyužité alebo zastarané objekty na moderné priestory, ktoré opäť slúžia ľuďom. Takto šetríme priestor, financie, energiu a zároveň prinášame služby tam, kde ich ľudia potrebujú,“ povedal Droba vo svojom vystúpení na konferencii REVT 2025.
Bratislavský samosprávny kraj má s takýmto prístupom široké skúsenosti. Z opusteného kaštieľa v Čunove vytvoril moderné ekovzdelávacie centrum, zo zdevastovanej synagógy v Senci vznikol živý kultúrny priestor a kaštieľ v Modre sa premenil na kultúrno-kreatívne centrum spájajúce vzdelávanie, umenie, digitálne technológie aj vinársku tradíciu. Kraj obnovil aj Divadlo Aréna či Bratislavské bábkové divadlo a revitalizuje historické parky v Stupave a Malinove, ktoré sa stávajú atraktívnymi miestami oddychu aj príkladmi klimaticky zodpovedných riešení.
Dôležitou oblasťou sú aj energetické obnovy škôl, ktoré prinášajú zdravšie prostredie, nižšie náklady na prevádzku a vyšší komfort pre žiakov aj pedagógov. Modernizujú sa aj zariadenia sociálnych služieb, kde kraj pokračuje v transformácii veľkých inštitúcií na menšie komunitné formy bývania. „Nie sú to len stavebné projekty – je to nový spôsob uvažovania o tom, ako vytvárať prostredie, v ktorom sa dobre žije, pracuje aj vzdeláva,“ doplnil župan. „Od kultúry cez školy až po sociálne služby prinášajú konverzie ľuďom kvalitnejší každodenný život.“
Popri realizovaných projektoch kraj pripravuje aj viacero strategických investícií. Patrí medzi ne Kampus zdravia a športu v Petržalke, Kampus bioenergetiky a krajinotvorby v Bernolákove či Vinársko-ovocinársky kampus v Modre. Najväčšou ambíciou je však projekt Campus Patrónka, kde má z bývalej Rothovej továrne vzniknúť moderný vzdelávaco-kultúrny areál doplnený o revitalizované verejné priestory a komunitné funkcie. „Na Patrónke chceme premeniť bývalý priemyselný areál na zelený, multifunkčný a živý priestor,“ uviedol Juraj Droba. „Súčasťou územia budú aj nové sociálne služby, ktoré doplnia funkcie kampusu a poskytnú kvalitné zázemie pre ľudí, ktorí pomoc potrebujú.“
Diskusia na konferencii potvrdila, že adaptácia existujúcich budov má obrovský potenciál nielen pre rozvoj miest, ale aj pre efektívnejšie verejné investície. Bratislavský kraj v tejto oblasti patrí medzi lídrov a chce v tom pokračovať. „Som presvedčený, že druhý život budov je veľkou šancou pre náš kraj. Je to spôsob, ako rozumne narábať s tým, čo máme, ako tvoriť kvalitné prostredie a ako prinášať moderné služby pre všetkých,“ uzavrel župan.
