Bratislavský samosprávny kraj vstupuje do nového volebného obdobia 2026-2030 s ambíciou nadviazať na deväť rokov obnovy a modernizácie, ale zároveň presadiť hlbšie systémové zmeny. Predseda kraja Juraj Droba po zložení slávnostného sľubu v utorok 10. novembra 2026 predstavil víziu do roku 2030, ktorej súčasťou sú nové stredoškolské kampusy, župná poliklinika, sociálny hub, rozvoj integrovanej dopravy aj dôraz na duševné zdravie detí. Hlavným meradlom úspechu bude najmä kvalita každodenného života obyvateľov.
Opäť ste získali dôveru voličov. Čo pre vás znamená tento výsledok a s akou víziou vstupujete do ďalšieho volebného obdobia?
V prvom rade sa chcem poďakovať všetkým voličom, ktorí mi dali svoj hlas a opätovne mi prejavili dôveru. Veľmi si to vážim. Ďakujem však aj tým, ktorí ma nevolili. Som županom celého Bratislavského kraja a mojím cieľom je pracovať pre všetkých jeho obyvateľov bez rozdielu.
Volebný výsledok vnímam ako silný mandát, ale predovšetkým ako veľký záväzok. Chceme pokračovať v práci, ktorú sme začali pred deviatimi rokmi, a zároveň posunúť kraj ďalej. Keď som v roku 2017 nastúpil do funkcie, mnohé školy, cesty, mosty či verejné budovy niesli následky desaťročí zanedbanej údržby. Sociálne služby potrebovali zásadnú zmenu a verejná doprava oveľa lepšiu koordináciu. Odvtedy sme urobili veľký kus práce.
Teraz však musíme ísť ďalej. Mojou víziou je Bratislavský kraj roku 2030, v ktorom sa ľudia dokážu pohodlne dopraviť do práce, deti dostanú kvalitné vzdelanie, pacienti sa včas dostanú k lekárovi a seniori nájdu dôstojnú starostlivosť. Kraj, ktorý nebude iba ekonomicky silný, ale predovšetkým bude dobrým miestom pre život. Nasledujúce štyri roky preto nemajú byť iba pokračovaním obnovy a modernizácie. Musia byť aj obdobím hlbších systémových zmien.
Keď sa obzriete za uplynulými štyrmi rokmi, ktoré výsledky považujete za najdôležitejšie?
Boli to štyri roky intenzívnej práce, počas ktorých sa nám podarilo zrealizovať množstvo konkrétnych projektov. V doprave sme zrekonštruovali alebo opravili 236 kilometrov ciest a 33 mostov. Rozvíjali sme integrovaný dopravný systém, modernizovali prestupné terminály a budovali cyklotrasy.
Veľký kus práce sme odviedli v školstve. Modernizovali sme odborné učebne, budovali centrá odborného vzdelávania a pripravili tri veľké stredoškolské kampusy. Zároveň sme v spolupráci s mestami a obcami pomohli zabezpečiť viac ako 100 miliónov eur na rozšírenie kapacít základných a materských škôl. Podľa krajského odpočtu pribudlo 355 nových tried základných škôl a 2 862 miest v materských školách.
Pokračovali sme v transformácii sociálnych služieb, rozvíjali komunitnú starostlivosť a investovali do zdravotníckych zariadení vrátane polikliník v Karlovej Vsi a na Rovniankovej ulici. Významné výsledky sme dosiahli aj v kultúre a ochrane nášho dedičstva. Obnovili sme Divadlo Aréna a Bratislavské bábkové divadlo, zachránili synagógu v Senci, otvorili Ekocentrum Čunovo a vdýchli nový život historickým parkom v Stupave a Malinove či kaštieľskej záhrade v Modre. Nezabúdali sme ani na životné prostredie. Investovali sme do znižovania energetickej náročnosti verejných budov, obnoviteľných zdrojov energie a opatrení na zadržiavanie dažďovej vody.
To všetko sú projekty, ktoré dnes slúžia ľuďom. Nie sú to iba čísla v rozpočte, ale lepšie podmienky na vzdelávanie, bezpečnejšie cesty, dostupnejšie služby a kvalitnejšie verejné priestory.
Hovoríte, že ďalšie štyri roky majú byť obdobím systémových zmien. Čo tým konkrétne myslíte?
Bratislavský kraj stojí pred výzvami, ktoré už nemožno riešiť iba jednotlivými investíciami. Región rastie a s tým sa zvyšuje tlak na dopravu, školy, bývanie a verejné služby. Zároveň stojíme pred problémami, ako sú starnutie obyvateľstva, nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v školstve, zdravotníctve a sociálnych službách, zhoršujúce sa duševné zdravie detí a mladých ľudí či klimatická zmena.
Našou odpoveďou musí byť dlhodobé plánovanie a schopnosť pozerať sa na problémy v širších súvislostiach. Napríklad pri rozvoji nových obytných zón nemôžeme riešiť iba bývanie. Musíme myslieť aj na to, ako sa ľudia dostanú do práce, kde budú chodiť ich deti do školy, či budú mať dostupného lekára a aké sociálne služby budú potrebovať.
Kraj má v tomto smere dôležitú úlohu. Je spojovacím článkom medzi štátom, mestami a obcami. Dokáže spájať partnerov a pripravovať riešenia, ktoré presahujú hranice jednotlivých samospráv. Chcem, aby sme túto úlohu plnili ešte aktívnejšie.
Doprava patrí medzi najväčšie problémy Bratislavského kraja. Čo chcete zmeniť, aby ľudia trávili menej času v zápchach?
Našou prioritou je budovať skutočne integrovaný dopravný systém, ktorého chrbticou bude koľajová doprava. Bratislavský kraj potrebuje také dopravné riešenia, ktoré ľuďom ponúknu pohodlnú, spoľahlivú a časovo výhodnú alternatívu k individuálnej automobilovej doprave.
Chceme presadzovať modernizáciu železničných a električkových tratí, budovať prestupné terminály a záchytné parkoviská a zlepšovať vzájomné prepojenie vlakov, regionálnych autobusov a mestskej hromadnej dopravy. Cestujúci musí vnímať verejnú dopravu ako jeden funkčný systém, nie ako niekoľko oddelených druhov dopravy. Zároveň budeme pokračovať v obnove regionálnych ciest a mostov. Osobitnou prioritou zostáva príprava a presadzovanie obchvatov najviac dopravne zaťažených miest, predovšetkým Modry, Pezinka a Malaciek.
Dôležitou súčasťou dopravnej politiky je aj rozvoj bezpečných cyklotrás. Tie nemajú slúžiť iba na rekreáciu, ale čoraz viac aj na každodenné dochádzanie do školy či zamestnania. Naším cieľom nie je len stavať ďalšie kilometre infraštruktúry, ale predovšetkým zlepšiť mobilitu obyvateľov celého regiónu.
Jednou z vašich priorít zostáva školstvo. Čo prinesú nové stredoškolské kampusy a ako chcete zlepšiť kvalitu vzdelávania?
Vzdelávanie je jednou z najdôležitejších investícií do budúcnosti regiónu. Našou veľkou prioritou je dokončenie troch stredoškolských kampusov v Petržalke, Bernolákove a Modre. Chceme, aby z nich vznikli špičkové centrá vzdelávania, ktoré budú prirodzene spolupracovať s univerzitami, výskumnými pracoviskami a zamestnávateľmi. Naším cieľom je prepájať vzdelávanie s praxou a vytvárať podmienky, v ktorých budú žiaci získavať vedomosti a zručnosti potrebné pre budúcnosť.
Nestačia nám však iba moderné budovy a nové vybavenie. Potrebujeme kvalitných učiteľov, motivovaných žiakov a školy, ktoré dokážu reagovať na meniaci sa svet. Osobitnou témou je duševné zdravie detí a mladých ľudí. Čoraz častejšie čelia stresu, úzkostiam, osamelosti či tlaku sociálnych sietí. Chceme, aby školy neboli iba miestom vzdelávania, ale aj bezpečným prostredím, v ktorom deti nájdu pochopenie, podporu a v prípade potreby odbornú pomoc. Preto chceme posilňovať prevenciu, dostupnosť psychologickej pomoci a spoluprácu škôl, rodín a odborníkov.
A napokon, škola má podľa mňa zohrávať dôležitú úlohu aj pri budovaní zdravého životného štýlu. Chceme pokračovať v modernizácii školských jedální, podporovať kvalitné a lokálne potraviny, vytvárať podmienky na pravidelný pohyb a posilňovať vzdelávanie o zdraví. Školské športoviská chceme postupne viac sprístupňovať aj verejnosti, aby slúžili nielen žiakom, ale aj obyvateľom miest a obcí.
Vizualizácia: AT26 architects
V zdravotníctve sa často hovorí o nedostatku odborných lekárov a dlhých čakacích lehotách. Pripravujete aj projekt župnej polikliniky. Čo by mala priniesť?
V zdravotníctve chceme presadiť komplexnejší prístup k zdraviu. Som presvedčený, že zdravie sa nezačína až v ambulancii lekára. Ovplyvňuje ho prostredie, v ktorom žijeme, to, čo jeme, ako sa hýbeme, aj to, ako sa staráme o svoju fyzickú a duševnú pohodu.
Preto kladieme veľký dôraz na prevenciu, zdravotnú gramotnosť a zdravý životný štýl. Zároveň si však uvedomujeme, že dostupnosť zdravotnej starostlivosti je čoraz väčším problémom. V niektorých odbornostiach chýbajú lekári, čakacie lehoty sú dlhé a zdravotné problémy sa nie vždy podarí zachytiť včas.
Aj preto chceme vytvoriť župnú polikliniku. Podobne ako v školstve budujeme moderné kampusy, aj v zdravotníctve chceme vytvoriť miesto, ktoré sústredí viacerých odborných lekárov a prepojí jednotlivé zdravotnícke služby. Našou ambíciou je, aby župná poliklinika ponúkala lepšie podmienky na diagnostiku, prevenciu a ambulantnú liečbu. Chceme vytvoriť prostredie, v ktorom budú jednotliví odborníci spolupracovať a pacient sa dostane k potrebnej starostlivosti jednoduchšie a včas. Cieľom je prispieť k skráteniu čakacích lehôt a zvýšiť dostupnosť odborných ambulancií.
Samozrejme, kraj nemá v zdravotníctve všetky kompetencie a takýto projekt si vyžaduje spoluprácu s ďalšími partnermi. Som však presvedčený, že župa má byť aktívna a hľadať riešenia aj tam, kde samotné kompetencie nestačia na vyriešenie celého problému.
Významnou témou je aj starnutie populácie a dostupnosť sociálnych služieb. Aké zmeny chcete presadiť?
V sociálnej oblasti chceme pokračovať v komplexnej reforme služieb. Našou ambíciou nie je iba zabezpečovať to, čo nám ukladá zákon, ale vytvoriť skutočne dostupný a prepojený systém pomoci pre ľudí v rôznych životných situáciách. Sociálna starostlivosť nemôže byť založená iba na pobytových zariadeniach. Chceme rozvíjať celé spektrum služieb – od sociálnych taxíkov, denných centier a stacionárov cez terénne a komunitné sociálne služby až po moderné pobytové zariadenia. Základným princípom je, aby ľudia dostali pomoc vtedy, keď ju potrebujú, a pokiaľ možno mohli čo najdlhšie zostať vo svojom prirodzenom prostredí, medzi svojimi blízkymi.
Zároveň budeme pokračovať v deinštitucionalizácii a rozvíjaní špecializovaných služieb. Osobitnú pozornosť chceme venovať ľuďom s autizmom a ich rodinám, ktoré potrebujú dostupnú a dlhodobú podporu. Musíme tiež myslieť na ľudí, ktorí sociálne služby poskytujú. Bez kvalifikovaných a motivovaných pracovníkov nedokážeme zabezpečiť ich kvalitu. Aj preto chceme prepájať rozvoj sociálnych služieb s vytváraním lepších pracovných podmienok a dostupného bývania pre zamestnancov.
Jedným z nových projektov má byť sociálny hub Pánty – Rybničná na území Rače a Vajnor. O čo ide?
Je to jeden z našich ambicióznych rozvojových zámerov, pri ktorom chceme ukázať, ako môže vyzerať moderný a komplexný prístup k sociálnym službám a rozvoju územia. V lokalite Pánty – Rybničná, ktorá zasahuje do mestských častí Rača a Vajnory, chceme postupne vytvoriť sociálny hub. Našou víziou je premeniť dnes izolované a zanedbané prostredie na modernú, funkčnú a otvorenú mestskú štvrť, v ktorej sa prirodzene prepoja sociálne služby, zdravotná starostlivosť a ďalšie služby potrebné pre každodenný život.
Nechceme vytvoriť iba ďalšie samostatné zariadenie sociálnych služieb. Cieľom je komplexnejší model, v ktorom budú jednotlivé služby spolupracovať a vzájomne sa dopĺňať. Dôležitou súčasťou tejto vízie je aj dostupné bývanie pre pracovníkov v sociálnych službách, zdravotníctve a školstve.
V Bratislavskom kraji sú vysoké náklady na bývanie jednou z prekážok pri získavaní a udržaní kvalifikovaných pracovníkov. Ak chceme mať kvalitné školy, dostupných zdravotníkov a dobré sociálne služby, musíme vytvárať podmienky aj pre ľudí, ktorí ich každý deň zabezpečujú.
Sociálny hub preto vnímam nielen ako investíciu do infraštruktúry, ale aj ako príležitosť pre nový spôsob fungovania verejných služieb. Je to dlhodobý zámer, ktorý bude vyžadovať kvalitnú prípravu a spoluprácu s mestom, mestskými časťami a ďalšími partnermi.
Klimatická zmena a ochrana životného prostredia sú čoraz naliehavejšie témy. Aké priority si v tejto oblasti stanovujete?
Našimi prioritami sú predovšetkým voda, pôda, energetická efektívnosť a adaptácia na klimatickú zmenu. Musíme sa lepšie pripraviť na obdobia sucha, horúčav aj prívalových dažďov. To znamená zodpovednejšie hospodárenie s dažďovou vodou, ochranu zásob pitnej vody a obnovu krajiny.
Chceme pokračovať v znižovaní energetickej náročnosti verejných budov a vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Energetická efektívnosť má pritom aj ekonomický význam. Peniaze, ktoré ušetríme na prevádzke budov, môžeme využívať na ďalšie zlepšovanie verejných služieb.
Dôležitá je aj ochrana prírodného bohatstva, rozvoj zelenej infraštruktúry a environmentálne vzdelávanie. Príkladom je Ekocentrum Čunovo, ktoré približuje ochranu prírody verejnosti a vytvára priestor na spoznávanie prírodných hodnôt nášho regiónu. Nejde o abstraktné ekologické témy. Voda, zeleň a kvalitné životné prostredie priamo ovplyvňujú zdravie a každodenný život obyvateľov.
Bratislavský kraj má bohaté kultúrne a historické dedičstvo. Ako chcete pokračovať v jeho ochrane a zároveň rozvíjať cestovný ruch?
Naše historické pamiatky, vinohrady, prírodné bohatstvo a miestne tradície sú hodnoty, ktoré musíme chrániť a rozvíjať. V uplynulých rokoch sme ukázali, že kultúra a ochrana dedičstva nie sú pre kraj okrajovou témou. Obnova Divadla Aréna, Bratislavského bábkového divadla, synagógy v Senci či historických parkov v Stupave a Malinove sú konkrétnymi príkladmi.
Chceme v tejto práci pokračovať, podporovať kultúrny život v celom regióne a rozvíjať cestovný ruch. Bratislavský kraj má veľa čo ponúknuť – od historických miest a vinohradníckych tradícií cez kultúrne podujatia až po prírodné lokality. Naším cieľom je, aby z toho mali úžitok nielen návštevníci, ale aj miestne komunity a podnikatelia. Kultúra, cestovný ruch a ochrana dedičstva totiž prispievajú nielen k atraktivite regiónu, ale aj k jeho identite a miestnej ekonomike.
Opakovane hovoríte o potrebe silnejších regiónov a reforme verejnej správy. Prečo je to podľa vás dôležité?
Som presvedčený, že Slovensko potrebuje silnejšie regióny, jasnejšie kompetencie a spravodlivejší systém financovania samospráv. Moderný štát nemôže fungovať tak, že sa všetky dôležité rozhodnutia prijímajú na úrovni ministerstiev. Musí dôverovať svojim regiónom, mestám a obciam. Práve samosprávy zabezpečujú veľkú časť verejných služieb, s ktorými občania prichádzajú do kontaktu v každodennom živote. Napriek tomu nemajú vždy dostatočné právomoci a stabilné financovanie.
Aj preto chceme presadzovať reformu verejnej správy, ktorá posilní kompetencie samospráv a vytvorí predvídateľnejší systém ich financovania. V tejto oblasti je dôležitá aj spolupráca krajov, miest a obcí a hľadanie spoločných riešení. Silná samospráva je základom dobre fungujúceho štátu. A čím viac rozhodnutí sa bude prijímať čo najbližšie k ľuďom, ktorých sa týkajú, tým lepšie budeme môcť reagovať na ich skutočné potreby.
Podľa čoho budete o štyri roky hodnotiť, či sa vám podarilo naplniť vaše ciele?
Naším meradlom úspechu nemôže byť iba počet dokončených stavieb, objem investovaných financií alebo množstvo schválených projektov. Skutočným meradlom musí byť kvalita života ľudí. To, či sa človek pohodlne dostane do práce. Či jeho dieťa navštevuje dobrú školu. Či senior nájde dôstojnú starostlivosť. Či sa pacient dostane včas k odbornému lekárovi. Či rodina dokáže získať pomoc v náročnej životnej situácii. A či naše mestá a obce zostanú príjemnými a bezpečnými miestami na život.
Chcem, aby sme aj naďalej zostali v kontakte s ľuďmi a poznali ich skutočné potreby. Župa sa neriadi iba od rokovacieho stola. Budeme chodiť do terénu, navštevovať školy, sociálne a zdravotnícke zariadenia, pripravované projekty a rozprávať sa s obyvateľmi, starostami, primátormi aj odborníkmi. Rovnako dôležitá bude spolupráca v krajskom zastupiteľstve. Môžeme mať rozdielne politické názory, ale zodpovednosť za rozvoj Bratislavského kraja máme spoločnú.
Verejná funkcia nie je privilégium, ale služba. Dôvera, ktorú sme dostali od obyvateľov, je predovšetkým záväzkom. Verím, že keď sa o štyri roky opäť stretneme a budeme bilancovať našu prácu, budeme môcť povedať, že sme Bratislavský kraj posunuli opäť o významný kus dopredu. Že sme nielen pokračovali v tom, čo bolo dobré, ale mali sme aj odvahu meniť to, čo už nefungovalo.
