Predsedníčka Európskeho výboru regiónov Kata Tüttő navštívila Bratislavský samosprávny kraj v čase, keď v Európskej únii vrcholia diskusie o podobe nového viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2027. Počas pracovného programu si prezrela viaceré krajské projekty a následne vystúpila na rokovaní Zastupiteľstva BSK, kde priblížila aktuálne výzvy, ktorým čelia európske regióny.
Vo svojom prejave upozornila, že mestá a regióny dnes stoja v prvej línii riešenia klimatických, sociálnych, energetických aj hospodárskych zmien. Práve samosprávy podľa nej premieňajú európske politiky na konkrétne opatrenia, ktoré občania každodenne pociťujú vo svojom okolí – od verejnej dopravy cez energetiku až po školstvo či sociálne služby. Každý občan by mal mať slobodnú možnosť rozhodnúť sa zostať tam, kde sa narodil a nemal by byť nútený odísť len preto, že vo svojom regióne nemá príležitosti.
Práve o tom, prečo je dôležité, aby európske rozhodnutia vznikali aj s hlasom regiónov, aké výzvy dnes stoja pred samosprávami a čo môže nový rozpočet EÚ znamenať pre rozvoj regiónov, sme sa porozprávali práve s predsedníčkou Európskeho výboru regiónov Katou Tüttő.
Ako vnímate úlohu Európskeho výboru regiónov v súčasnej Európe?
Európsky výbor regiónov je oficiálnym hlasom miest a regiónov v rozhodovacom procese Európskej únie. Európsky parlament zastupuje občanov a Rada Európskej únie členské štáty. My zastupujeme miestnych a regionálnych lídrov, ktorí denne riešia konkrétne problémy ľudí vo svojich komunitách. Naši členovia žijú a pracujú vo svojich mestách a regiónoch. Poznajú realitu každodenného života a prinášajú ju do Bruselu. Našou úlohou je prepájať európsku legislatívu s realitou ešte predtým, ako sú jednotlivé politiky prijaté a implementované.
Prečo je hlas regiónov pri tvorbe európskych politík taký dôležitý?
Veľká časť európskej legislatívy sa napokon realizuje práve na regionálnej alebo miestnej úrovni. Keď Európska únia stanoví ambiciózne ciele, napríklad klimatickú neutralitu do roku 2050, v praxi to znamená obrovské investície do verejnej dopravy, energetiky, budov, odpadového hospodárstva či čistenia odpadových vôd. Tieto zmeny realizujú mestá a regióny. Preto musíme byť pri stole už počas prípravy rozhodnutí a upozorňovať na to, čo je reálne uskutočniteľné a aké podmienky sú na ich naplnenie potrebné.
Aké sú dnes najväčšie výzvy pre európske regióny?
Nachádzame sa v období viacerých súbežných transformácií. Mení sa priemysel, energetika, vzdelávanie, pracovný trh aj digitálne technológie. Ľudia majú pocit, že všetko okolo nich zrýchľuje.
Zároveň čelíme geopolitickým krízam a rastúcim bezpečnostným výzvam. Práve v takejto situácii rastie význam miestnych samospráv. Obyvatelia očakávajú stabilitu, kvalitné služby a konkrétne riešenia problémov vo svojom každodennom živote.
Veľkou témou sú aktuálne rokovania o novom rozpočte Európskej únie. Čo je v hre?
Diskutujeme o rozpočte, ktorý bude platiť od roku 2028. Hoci sa môže zdať veľký, v skutočnosti predstavuje približne jedno percento hrubého domáceho produktu Európskej únie. Doterajší model bol založený na jednoduchej myšlienke. Spoločný európsky trh vytvára vyšší ekonomický rast, no jeho prínosy nie sú rozdelené rovnomerne. Preto časť vytvoreného bohatstva reinvestujeme prostredníctvom kohéznej politiky späť do regiónov.
Prečo považujete kohéznu politiku za takú dôležitú?
Kohézna politika nie je charita bohatších krajín voči chudobnejším. To je veľmi rozšírené, ale nesprávne chápanie. Ide o základný nástroj fungovania jednotného trhu. Prostredníctvom kohéznych fondov prepájame regióny dopravne, energeticky aj digitálne. Investujeme do zdravotníctva, vzdelávania, sociálnych služieb a verejnej infraštruktúry. Práve vďaka týmto investíciám môže jednotný trh fungovať v prospech všetkých regiónov, nielen tých najsilnejších.
Čo sa podľa vás môže zmeniť v budúcom období?
Diskusia smeruje k tomu, že by mohlo byť menej peňazí na tradičné politiky, ako sú kohézia alebo poľnohospodárstvo a viac prostriedkov na nové priority, napríklad obranu či konkurencieschopnosť. Zároveň sa diskutuje o väčšej centralizácii rozhodovania. Časť financií by bola sústredená do národných balíkov, o ktorých by rozhodovali vlády členských štátov. Práve preto je dôležité, aby regióny zostali súčasťou rozhodovacieho procesu, a aby sa zachoval princíp partnerstva medzi európskou, národnou a regionálnou úrovňou.
Vo svojom vystúpení ste hovorili aj o konkurencieschopnosti Európy. Aký je váš pohľad?
Samozrejme, všetci chceme konkurencieschopnejšiu Európu. Otázkou však je, ako tento cieľ dosiahnuť. My presadzujeme koncept zdieľanej konkurencieschopnosti. Verejné peniaze nemôžu smerovať výlučne do najsilnejších a najrozvinutejších regiónov. Ak by sa to stalo, silní by boli ešte silnejší a slabší by ďalej zaostávali. Každý región musí dostať šancu zapojiť sa do rozvoja, inovácií a rastu. Len tak bude Európa skutočne konkurencieschopná ako celok.
Čo považujete za najdôležitejší cieľ európskej regionálnej politiky?
Mojou ambíciou je, aby každý človek mal možnosť slobodne sa rozhodnúť, kde chce žiť. Nemal by byť nútený opustiť svoje rodné mesto alebo región len preto, že tam nemá pracovné príležitosti, kvalitné služby alebo perspektívu. Práve preto potrebujeme silné regióny, silné mestá a rozumné investície, ktoré vytvárajú príležitosti v celej Európe, nielen v niekoľkých najúspešnejších centrách.
