Smartfón, smarthodinky, ale už aj smart domácnosť, chladnička, práčka či smart budovy. S týmito pojmami sa stretávame v poslednom čase veľmi často. Veď kto už by nechcel byť rýchly, moderný, inteligentný? Kráčať s dobou. Mať zariadenia, ktoré medzi sebou komunikujú. Ovládať všetko na diaľku.
„Je to pohodlné, praktické – a často aj efektívne. No byť smart nie je len o technológiách. To nie je ani zďaleka o nákupe nových zariadení a technológií, ale najmä o tom, ako rozmýšľame,“ hovorí predseda BSK Juraj Droba.
Smart prístup sa začína otázkou: Vieme to urobiť lepšie, rýchlejšie a efektívnejšie? A pokračuje odpoveďou: Áno, vieme. Ak budeme pracovať s dátami, budeme vedieť prepájať informácie, ak sa prestaneme rozhodovať podľa pocitov a začneme podľa faktov. Byť smart – alebo múdry – totiž znamená pozerať sa na svet inak. Snažiť sa veci zjednodušiť, spriehľadniť a optimalizovať. Zbierať a prepájať údaje. Znížiť plytvanie energiou, časom, trpezlivosťou. A to nielen doma, ale aj vo verejnej správe.“
„A preto my na župe už niekoľko rokov pracujeme s myšlienkou s názvom Smart región BSK. Smart nie je cieľ – je to spôsob. Ako sa správame k priestoru, ktorý spravujeme. Ako investujeme verejné peniaze. Ako plánujeme služby. Ako myslíme na budúcnosť,“ spresňuje Juraj Droba.
Smart región je miestom, kde sa rozhodnutia nerobia náhodne ani na základe dojmov. Robia sa na základe dát. Znamená to, že kraj pozná svoje čísla – o doprave, spotrebe energií, o potrebách ľudí v sociálnych službách. Znamená to, že vieme vopred identifikovať problém a riešiť ho skôr, ako sa stane krízou. „Znamená to, že technológie nie sú cieľ, ale nástroj. Nástroj, vďaka ktorému bude život v regióne jednoduchší, pohodlnejší, zdravší a udržateľnejší.“
„Smart región znamená uvažovať v súvislostiach. Napríklad v doprave to znamená viac než len nové spoje. Ide o udržateľnú mobilitu, ktorá prepája verejnú dopravu, cyklotrasy a zdieľané formy dopravy do jedného logického celku. V našom prípade je to napríklad centrálny dispečing integrovanej dopravy, ktorý v reálnom čase monitoruje polohu spojov a zabezpečuje ich nadväznosti, čím zvyšuje spoľahlivosť a komfort cestovania pre obyvateľov kraja,“ konkretizuje bratislavský župan.
V oblasti životného prostredia kladie Bratislavský samosprávny kraj dôraz na zelené verejné obstarávanie, obnoviteľné zdroje energie a cirkulárnu ekonomiku – to všetko s cieľom znížiť emisie a klimatickú stopu kraja. Konkrétnym príkladom je inštalácia fotovoltických panelov na strechách budov. Ďalším príkladom je zavádzanie opatrení na zníženie spotreby energie v budovách, ako je modernizácia osvetlenia a zatepľovanie, čo prispieva k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a znižovaniu emisií.
„Ľudské zdroje vnímame ako nosný pilier rozvoja – preto sa zameriavame na lepšie prepojenie stredných škôl s výskumom, firmami a inováciami. Podporujeme nové odbory, ktoré reagujú na potreby trhu práce a motivujeme mladých ľudí, aby svoje talenty rozvíjali doma.“
V oblasti sociálnej inklúzie vytvára župa prostredie, kde nikto nie je na okraji – mapuje potreby zraniteľných skupín, rozvíja komunitné služby a digitalizuje procesy tak, aby boli dostupné a prehľadné pre každého.
A ešte je tu piata oblasť – governance. Je to riadenie verejnej správy, ktoré je základom celého systému. BSK zavádza participatívne nástroje, zjednodušuje byrokraciu a investuje do digitálnych riešení, ktoré zrýchľujú a sprehľadňujú služby pre občanov.
„Byť smart neznamená robiť všetko inak. Znamená to robiť to lepšie – s dôrazom na ľudí, dáta a budúcnosť. Preto v Bratislavskom kraji nevytvárame futuristické kulisy, ale reálne zlepšujeme fungovanie vecí, ktoré sa nás týkajú každý deň. Smart región nie je vízia na papieri. Je to spôsob, ako spravovať kraj tak, aby sa v ňom žilo lepšie dnes – a ešte lepšie zajtra,“ dodáva Juraj Droba.
