Mesto Pezinok je známe najmä svojimi vínami a vinohradníckou tradíciou. Len málokto si však uvedomuje, že v stredoveku bolo predovšetkým baníckym mestom. Po stopách pezinského baníctva sa môžete vydať v cykle Potulky po kraji, ktorý prináša Bratislavský samosprávny kraj.
Tam, kde sa lesklo zlato a antimón
Prvé stopy ťažby drahých kovov sa v okolí Pezinka objavujú už v 13. storočí, keď sa do Malých Karpát začali sťahovať baníci z celej monarchie. Lákať ich sem mohli najmä zlaté a strieborné žily v kremeňových horninách, ktoré sa ryžovali v potokoch alebo dobývali povrchovo.
Neskôr sa v oblasti ťažila aj antimónová ruda – surovina, ktorá sa používala v hutníctve, sklárstve či zbrojárstve. Ťažba sa stala základom miestneho hospodárstva a na dlhé obdobie formovala život obyvateľov. Svedčí o tom aj banícky znak v mestskom erbe.
V 19. storočí oživil miestne bane podnikateľ Jozef Enzler, ktorý obnovil staré štôlne v dnešnom Slnečnom údolí, približne šesť kilometrov od centra mesta. Napriek opakovaným pokusom o modernizáciu sa však ťažba v druhej polovici 20. storočia postupne utlmovala a začiatkom 90. rokov definitívne skončila. Odvtedy v regióne prevládlo vinohradníctvo, no pamäť baníckej tradície nezanikla.
„Pezinok je mestom, kde sa stretáva víno, história aj baníctvo. Práve tieto príbehy dávajú nášmu regiónu jedinečnú identitu. Banícke múzeum je krásnym príkladom toho, ako sa dá minulosť uchovať a premeniť na živé miesto poznania. Bratislavský kraj takýchto nadšencov rád podporuje,“ uviedol Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja.
Múzeum, ktoré oživuje podzemie
Myšlienku uchovať túto časť pezinskej histórie pretavili do reality bývalí baníci – členovia Malokarpatského baníckeho spolku.
Vďaka ich nadšeniu vzniklo Banícke múzeum v centre mesta. Približuje históriu a každodenný život baníkov, vývoj ťažby i banskú techniku. Spolok sa stará o jeho prevádzku, sprievodcovské služby a o údržbu banských pamiatok v okolí.
„Pezinok bol v stredoveku to bolo predovšetkým banícke mesto. V Baníckom múzeu a priamo v baniach nad mestom si pripomíname, že naši predkovia tu kedysi hľadali drahé kovy.
Tradícia žije ďalej – vďaka aktivitám ako Detská banícka akadémia či prechody baníckym chodníkom, kde sa história spája so zážitkom,” vysvetľuje Jozef Mišuta z Malokarpatského baníckeho spolku Pezinok.
Štôlňa Minulosť – zážitok pod zemou
Najväčším lákadlom múzea je štôlňa Minulosť – sprístupnený úsek pôvodného banského diela, kde možno na vlastnej koži zažiť autentickú atmosféru podzemia. Úzke chodby, vlhký vzduch, kovové výstuže a zvyšky koľajníc vytvárajú pocit, akoby sa čas zastavil. Sprievodcovia, často bývalí baníci, rozprávajú o náročnej práci, nebezpečenstvách aj drobných radostiach života pod zemou.
Štôlňa Minulosť je síce zatvorená, avšak je možné sa do nej dostať aj osobne. „Stačí sa ohlásiť Malokarpatskému baníckemu spolku a vždy sa nájde skupinka členov, ktorí záujemcov do bane odvedú. V Pezinku sa konáva aj pochod baníckym chodníkom – zvyčajne začiatkom mája a počas posledného augustového víkendu, keď sa organizuje Detská banícka akadémia,” hovorí Jozef Mišuta.
Pezinské bane a Banícke múzeum sú dnes mostom medzi minulosťou a prítomnosťou. Plnia nielen vzdelávaciu, ale aj pamäťovú funkciu – uchovávajú odkaz generácií baníkov, ktorí formovali dejiny mesta a zanechali stopy v krajine aj v srdciach ľudí.
