Záchrana hradu Biely kameň. Od padajúcich skál k pevným múrom

Len pár minút od Svätého Jura, v objatí malokarpatských lesov, sa skrýva hrad, ktorý kedysi patril k najväčším v regióne. Dnes z neho zostali len múry – ale aj tie majú čo povedať. Hrad Biely Kameň ožíva vďaka skupine dobrovoľníkov, odborníkov, ale aj sponzorov. Projekt obnovy hradu uskutočňuje občianske združenie Castrum Sancti Georgii.

V tomto článku sa pozrieme na vstupný areál hradu – miesto, kde návštevník prvýkrát prekračuje hranicu minulosti. Pod rukami dobrovoľníkov zrúcanina doslova povstáva z ruín a mení sa na živú kroniku histórie. Každý opravený pilier či múr znamená ďalší krok k tomu, že Biely Kameň nadobúda viditeľné kontúry.

Hrad Biely Kameň nad Svätým Jurom vo funkcii opevneného sídla nahradil staršie hradisko situované na opačnej strane údolia. Toto hradisko vzniklo v 9. storočí a svoju funkciu plnilo aj v ďalšom období. V roku 1209 získal územie Svätého Jura rod Huntovcov-Poznanovcov, ktorý si za svoje sídlo zvolil pôvodnú pevnosť nad hradiskom Neštich. Tento gotický hrad bol strategicky umiestnený na ochranu obchodnej cesty z Bratislavy do Trnavy. Život na hrade Biely Kameň bol veľmi rušný. Svätojurskí grófi tu hostili významné návštevy a usporadúvali veľké slávnosti. Pod hradom sa rozprestierala poddanská osada Neštich, kde žili remeselníci a robotníci pracujúci pre túto pevnosť. Hrad bol centrom diania až do 17. storočia, keď ho poškodili Turci a začal postupne chátrať.

Piliere padacieho mosta

Pred vstupom do hradu sa zachovali dva kamenné piliere, ktoré kedysi niesli padací most vedúci k bránovej veži. Most bol pôvodne drevenou konštrukciou, dnes už neexistuje. Piliere boli v havarijnom stave – východný pilier sa nebezpečne vykláňal a hrozilo, že sa zrúti. Na základe návrhu statičky sa začala ich stabilizácia a rekonštrukcia, pričom západný pilier by mohol nadobudnúť pôvodnú podobu už v najbližšej sezóne.

Severný pilier hradby

Ďalšou úspešne obnovenou časťou je severný pilier, ktorý spevňuje hradbu na severnej strane. Pôvodne bol vo veľkej miere uvoľnený – murivo bolo rozpadnuté a kamene vypadávali. Vďaka nadšeniu dobrovoľníkov a finančnej podpore sponzorov sa ho podarilo celý zrekonštruovať – išlo o približne 10-metrový úsek, ktorý bol vážne narušený. Hradba je tak dnes stabilnejšia, hoci pred celkovou obnovou stojí ešte roky práce, pretože ide o obrovskú kubatúru vypadnutého muriva.

Západná hradba so strieľňou

Jedným z najväčších projektov je západná hradba – mohutná konštrukcia s renesančnou dielovou strieľňou, ktorú si mnohí mylne vysvetľovali ako okno. Pôvodná gotická hradba mala hrúbku približne 1,2 metra, no po rozšírení delostrelectva bola v 16. storočí spevnená druhou, vnútornou vrstvou – vznikol tak „sendvičový múr“. Na jej obnovu bolo potrebné 120 m³ kameňa (asi 250 ton), 75 ton vápna a 50 000 litrov vody, ktorú na hrad vytlačiť hasiči. Murárske práce prebiehali dva roky, vystriedali sa štyri partie a dnes hradba patrí k najväčším úspechom obnovy. Jej výška je 11 metrov, dĺžka 35 metrov, a práve tu možno najlepšie vidieť rozdiel medzi pôvodným gotickým murivom a novou renesančnou vrstvou.

Bránová veža

Vstupná bránová veža bola kľúčovým bodom obrany hradu. Cez padací most sa cez ňu vchádzalo na predhradie – dnešné „dolné nádvorie“. Pred začiatkom opráv bola celá zarastená brečtanom a náletovými drevinami. Po ich odstránení nasledoval archeologický výskum a rekonštrukcia torza veže, ktorá trvala dva roky. Murári doplnili chýbajúce časti kamenného muriva, vyškárovali poškodené úseky a zrekonštruovali oporný pilier aj dverný otvor. Dnes je bránová veža stabilizovaná a chráni vstupný priestor hradu – prvý, ktorý návštevník uvidí pri príchode.

Projekt obnovy hradu Biely Kameň uskutočňuje občianske združenie Castrum Sancti Georgii s podporou mesta Svätý Jur, Ministerstva kultúry SR, spoločností Celox, Henkel Slovensko a JTI, nadačného fondu Dell, Bratislavského samosprávneho kraja, Malokarpatskej komunitnej nadácie – REVIA, nadácií Pontis, Tesco, SPP a aj vďaka príspevkom a práci individuálnych podporovateľov.

„Hrad sme začali zachraňovať nie v hodine dvanástej, ale už po nej. Ale ešte sa dá zachrániť veľa – chce to len obrovské množstvo práce, nadšenia a pomoci,“ uzatvára Monika Winczerová, predsedníčka OZ Castrum Sancti Georgii.