Len kúsok od Svätého Jura, ukrytý v malokarpatských lesoch, stojí hrad, ktorý bol kedysi jedným z najvýznamnejších šľachtických sídiel v regióne. Po stáročiach chátrania dnes Biely Kameň opäť ožíva vďaka dobrovoľníkom, odborníkom a podporovateľom jeho obnovy. Záchrana historických múrov postupne odhaľuje niekdajšiu podobu stredovekej pevnosti. Biely Kameň je však aj výborným tipom na nenáročný výlet, ktorý spája turistiku, prírodu a objavovanie histórie.
Stačí sa vybrať zo Svätého Jura smerom do Malých Karpát a po krátkej prechádzke lesom sa pred vami objavia mohutné kamenné múry. Hrad Biely Kameň, ktorý bol ešte pred niekoľkými rokmi takmer pohltený vegetáciou, dnes postupne získava späť svoje historické kontúry. Tam, kde kedysi rástli náletové dreviny a ležali hromady popadaného kamenia, sú dnes odkryté hradby, obnovené piliere a stabilizované veže.
Je to miesto s osobitou atmosférou. Ticho lesa, starobylé múry a stopy dávnych storočí pripomínajú, že aj nenápadné zrúcaniny môžu ukrývať veľké príbehy.
Hrad, ktorý strážil obchodnú cestu
História Bieleho Kameňa siaha do 13. storočia. Hrad bol postavený pred rokom 1271 ako sídlo svätojurskej vetvy grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Za iniciátora jeho výstavby sa považuje gróf Abrahám I., ktorý si pre nové opevnené sídlo vybral horský výbežok približne kilometer od dnešného Svätého Jura.
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1271, keď ho počas vojenskej výpravy do Uhorska dobyl český kráľ Přemysl Otakar II. Hrad mal strategickú polohu a chránil dôležité obchodné spojenie medzi Bratislavou a Trnavou.
V priebehu nasledujúcich storočí sa postupne rozširoval. Vznikol rozsiahly opevnený komplex s obytnými vežami, palácom, gotickou kaplnkou, hospodárskymi budovami, nádvoriami a obrannými múrmi. Do hradu sa vstupovalo cez padací most a bránovú vežu. Súčasťou opevnenia boli aj priekopy a valy.
Biely Kameň nebol iba vojenskou pevnosťou. Bol tiež správnym a hospodárskym centrom rozsiahleho panstva. Svätojurskí grófi tu prijímali významné návštevy a organizovali spoločenské udalosti. Pod hradom sa rozprestierala poddanská osada Neštich, v ktorej žili remeselníci, drevorubači a ďalší obyvatelia zabezpečujúci chod šľachtického sídla.
Od šľachtického sídla k zabudnutej zrúcanine
Úpadok hradu sa začal už v 16. storočí. Postupne strácal význam a jeho údržba bola čoraz nákladnejšia. Po tom, ako si Pálfiovci v roku 1609 postavili kaštieľ vo Svätom Jure, sa hrad využíval najmä ako sklad, väzenie a hospodárske zázemie.
Poslednú významnú obrannú úlohu zohral v roku 1663, keď sa na ňom časť obyvateľov Svätého Jura ubránila počas turecko-tatárskeho vpádu. Následne bol opustený a postupne sa menil na ruinu.
Stáročia bez systematickej starostlivosti zanechali na hrade výrazné stopy. Múry sa rozpadávali, kamenné konštrukcie strácali stabilitu a vegetácia prerastala do historického muriva. Napriek tomu sa zachovali významné časti opevnenia, palácových múrov aj obranných objektov.
Práve autentickosť zachovaných zvyškov robí z Bieleho Kameňa mimoriadne hodnotnú pamiatku. Od roku 1963 je kultúrnou pamiatkou a v roku 2002 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Záchrana, ktorá sa začala v poslednej chvíli
Nová kapitola v histórii hradu sa začala v roku 2020. Občianske združenie Castrum Sancti Georgii sa rozhodlo zastaviť jeho postupný zánik a zabezpečiť systematickú obnovu.
Na čele združenia stojí Monika Winczerová, ktorá spolu s ďalšími členmi, odborníkmi a dobrovoľníkmi koordinuje náročné záchranné práce. „Hrad sme začali zachraňovať nie v hodine dvanástej, ale už po nej. Ale ešte sa dá zachrániť veľa – chce to len obrovské množstvo práce, nadšenia a pomoci,“ približuje Monika Winczerová.
Prvým krokom bolo odstránenie rozsiahlych porastov brečtanu a náletových drevín, ktoré poškodili historické murivo. Nasledovalo geodetické zameranie, statické posúdenie objektov, architektonicko-historický výskum a príprava odborných návrhov obnovy.
Dobrovoľníci zároveň vyčistili prístupové chodníky, odstránili množstvo napadaného materiálu, vybudovali provizórne schodíky a zábradlia a pripravili technické zázemie pre ďalšie práce.
Od začiatku pritom nejde o výstavbu nového hradu, ale predovšetkým o odbornú konzerváciu a stabilizáciu zachovaných historických konštrukcií. Cieľom je zastaviť ich rozpad a zachovať čo najviac pôvodnej podoby pamiatky.
Za päť rokov sa podarilo zachrániť najohrozenejšie časti hradu
Výsledky obnovy sú dnes viditeľné na viacerých miestach hradného areálu. Práce sa uskutočňujú postupne, podľa naliehavosti statických porúch a odporúčaní odborníkov.
V rokoch 2021 a 2022 sa podarilo stabilizovať najohrozenejšie časti západnej obrannej veže vrátane poškodenej základovej časti a južného muriva. Obnovený bol aj západný parkánový múr, severný úsek východnej hradby, známy ako Biela stena, a vonkajšia časť západného palácového múru.
V roku 2023 pokračovali práce na západnej obrannej veži, kde sa dokončila záverečná etapa jej záchrany. Opravená bola vnútorná časť západného múru paláca, klenba nad šachtou vo východnej hradbe a viaceré nebezpečné dutiny a poškodené úseky muriva. Začala sa aj prvá etapa stabilizácie bránovej veže.
Rok 2024 priniesol ďalšie významné výsledky. Obnovený bol severný múr bývalej hradnej kaplnky v západnom krídle paláca, bránová veža, pilier severnej hradby a ďalšie časti západného opevnenia vrátane historickej strieľne.
V roku 2025 sa podarilo dokončiť severný úsek západnej hradby so strieľňou a obnoviť západný pilier niekdajšieho padacieho mosta. Práve tieto zásahy výrazne zmenili podobu vstupného priestoru a západnej časti hradného areálu.
Mohutná západná hradba je jedným z najväčších úspechov
Jedným z technicky najnáročnejších projektov bola obnova západnej hradby s renesančnou delovou strieľňou. Mohutný múr, dlhý približne 35 metrov a vysoký až 11 metrov, predstavuje významnú súčasť historického opevnenia.
Na jeho záchranu bolo podľa realizátorov potrebných približne 120 kubických metrov kameňa, čo predstavuje asi 250 ton materiálu. Spotrebovalo sa tiež približne 75 ton vápna a 50-tisíc litrov vody, s ktorej dopravou na hrad pomáhali hasiči.
Murárske práce prebiehali počas viacerých sezón a podieľali sa na nich odborné partie zo Slovenska aj Českej republiky.
Zaujímavosťou je samotná konštrukcia hradby. Pôvodné gotické murivo bolo v 16. storočí zosilnené ďalšou vrstvou, aby lepšie odolávalo delostreleckej paľbe. Dnes je možné na obnovených častiach pozorovať rozdiely medzi jednotlivými stavebnými etapami.
Významnú premenu zaznamenala aj bránová veža. Z pôvodne zarasteného a poškodeného torza sa po archeologickom výskume a murárskych zásahoch stal stabilizovaný objekt, ktorý návštevníkom opäť pripomína historický vstup do hradu.
Dobrovoľníci, bez ktorých by to nešlo
Za obnovou Bieleho Kameňa nie sú iba odborné projekty a stavebné zásahy. Predovšetkým sú za ňou ľudia, ktorí venujú svoj voľný čas záchrane spoločného kultúrneho dedičstva.
Dobrovoľníci pomáhajú s čistením areálu, odstraňovaním náletových drevín, zbieraním a prenášaním kameňov, prípravou malty, dopravou materiálu či úpravou turistických chodníkov. Náročné murárske a konzervačné práce vykonávajú špecialisti, pričom dobrovoľníci im zabezpečujú nevyhnutnú pomoc.
Medzi pravidelných pomocníkov patria aj Ľuboš Ulehla a Peter Preisach, ktorí sa o svoje skúsenosti podelili vo videosérii Bratislavského samosprávneho kraja o záchrane hradu. „Je tu pekne a na tomto mieste ma najviac priťahuje to, že sa tu vyvetrám a stretnem s úžasnými ľuďmi,“ hovorí Peter Preisach.
Dôležitou súčasťou projektu je aj zapájanie firemných kolektívov. Dobrovoľnícke brigády poskytujú príležitosť spojiť spoločný pracovný deň s konkrétnou pomocou historickej pamiatke.
Na záchrane hradu sa v priebehu rokov podieľali jednotlivci, firmy aj organizované dobrovoľnícke skupiny. Pomáhali napríklad pracovníci spoločností DXC Technology, IKEA či Zurich a dobrovoľníci zapojení do Týždňa dobrovoľníctva. Obnova je zároveň príležitosťou na vzdelávanie. Na hrade sa uskutočnili odborné workshopy zamerané na tradičné murárske techniky, škárovanie, lešenárske práce či archeológiu.
Obnova potrebuje dlhodobú podporu
Záchrana rozsiahlej stredovekej zrúcaniny je projekt na mnoho rokov. Aj keď sa podarilo stabilizovať viaceré kľúčové objekty, ďalšie časti opevnenia si vyžadujú odborné zásahy.
Projekt realizuje občianske združenie Castrum Sancti Georgii s podporou verejných inštitúcií, samospráv, nadácií, spoločensky zodpovedných firiem a individuálnych darcov.
K dlhodobým podporovateľom patrí aj Bratislavský samosprávny kraj. V predchádzajúcich rokoch obnovu podporovali tiež mesto Svätý Jur, Ministerstvo kultúry SR, Malokarpatská komunitná nadácia REVIA, nadačný fond Dell, nadácie Pontis, Tesco a SPP či spoločnosti Celox, Henkel Slovensko a JTI.
Významnú úlohu zohrávajú aj menšie finančné príspevky návštevníkov. Tie pomáhajú zabezpečovať materiál, náradie a ďalšie potreby nevyhnutné na pokračovanie prác.
Tip na výlet: Biely Kameň je ideálnym cieľom aj pre rodiny
Hrad Biely Kameň je dnes nielen miestom obnovy národnej kultúrnej pamiatky, ale aj obľúbeným turistickým cieľom. Nachádza sa v krásnom lesnom prostredí nad Svätým Jurom a ponúka príjemnú prechádzku spojenú s poznávaním regionálnej histórie.
Na hrad sa možno dostať viacerými trasami. Zo železničnej stanice Svätý Jur vedie modrá turistická značka, z ktorej sa v miestnej časti Neštich odbočuje na žltú značku. Celá trasa má približne 2,5 kilometra a trvá asi 55 minút.
Kratšia možnosť vedie z parkoviska na Hornom Predmestí. Odtiaľ je to na hrad približne 1,2 kilometra. Trasa je vhodná aj pre rodiny s deťmi, treba však počítať s kamenistým lesným chodníkom, ktorý nie je vhodný pre detské kočíky.
Samotný areál zrúcaniny je voľne prístupný, návštevníci však vstupujú na vlastné nebezpečenstvo. Vzhľadom na prebiehajúce záchranné práce a charakter historickej ruiny je potrebné rešpektovať bezpečnostné pokyny a nevstupovať do zabezpečených priestorov.
Výlet možno spojiť aj s prehliadkou historického centra Svätého Jura, ktoré je mestskou pamiatkovou rezerváciou a významnou zastávkou Malokarpatskej vínnej cesty.
Biely Kameň je dôkazom, že aj zdanlivo stratené historické pamiatky môžu dostať druhú šancu. Vďaka nadšeniu dobrovoľníkov, odborným znalostiam a podpore verejnosti sa miesto, ktoré dlhé desaťročia pohlcovala príroda, opäť mení na čitateľnú súčasť našej histórie.
Viac informácií o obnove hradu, dobrovoľníckych aktivitách a možnostiach podpory nájdete na www.hradbielykamen.sk.
Foto: Michal Feik
