Do našich miest sa vracia dážďovník obyčajný (Apus apus) – fascinujúci vták, ktorý patrí medzi najlepších letcov na svete a zároveň medzi najpozoruhodnejších obyvateľov mestského prostredia. Jeho typický hlas nám symbolizuje príchod teplého letného počasia. Často uniká pred blížiacim sa dažďom, čo zrejme viedlo k jeho slovenskému pomenovaniu.
Bratislavský samosprávny kraj v minulosti osadil na strechu Úradu BSK hniezdne búdky pre dážďovníky tmavé. Teší nás, že si ich tieto výnimočné vtáky našli a využívajú. Aktuálne je však obsadená už len jedna búdka.
Počas uplynulých dní zasiahli Slovensko vysoké teploty. Horúčavy spôsobili, že mnohé mláďatá dážďovníkov predčasne opustili svoje hniezda pod strechami panelových domov. V mnohých prípadoch ich už nie je možné bezpečne vrátiť späť do pôvodných hniezd.
Preto reagujeme na výzvu organizácie SOS/BirdLife Slovensko a chceme pomôcť tým, že sa pokúsime umiestňovať nájdené mláďatá do voľných hniezd na streche Úradu BSK. Ak sa bude dariť, môžu tu bezpečne dorásť a neskôr vyletieť na svoju prvú veľkú cestu.
Ďakujeme všetkým, ktorí pomáhajú zraneným alebo nájdeným mláďatám, a tiež organizáciám a dobrovoľníkom, ktorí sa venujú ich záchrane. Každé zachránené mláďa má šancu stať sa súčasťou ďalšej generácie týchto úžasných letcov.
Čo ste o fascinujúcich dažďovníkoch nevedeli ?
Dážďovník obyčajný sa s výnimkou hniezdenia takmer neustále zdržiava vo vzduchu, kde dokonca aj spí, pije a pári sa, strieda pritom svižný let s plachtením, počas ktorého naberá výšku okolo jedného až dvoch kilometrov, aby následne počas spánku mohol klesať. Bolo zistené, že niektoré jedince sú vo vzduchu vkuse aj 10 mesiacov, čo je rekord. Počas klesavého letu upadá do mikrospánku kedy vypína jednu polovicu mozgu, pričom druhá kontroluje let. Dážďovníky nocujú počas letu v kŕdľoch. Vo vzduchu lieta priemernou rýchlosťou 35 km/h, hoci môže dosiahnuť aj rýchlosť presahujúcu 200 km/h (pravdepodobne rýchlosť voľným pádom).
Je to najrýchlejší vták na svete v rýchlosti, ktorú vyvinie iba vlastnou silou a pomocou vlastných krídel (teda nie voľným pádom). Takto mu bola nameraná rýchlosť 111,6 km/h smerom horizontálne.
Vedecký názov Apus – v preklade z latinčiny beznohý – poukazuje na jednu z jeho najcharakteristickejších čŕt – krátke nôžky, ktoré na chôdzu používa len v malej miere. Jeho pohyb na vodorovnom podklade pripomína skôr plazenie ako chôdzu. Na to, aby mohol dážďovník vzlietnuť, potrebuje sa spustiť voľným pádom do prázdneho priestoru – minimálne do niekoľko metrovej hĺbky, aby nabral potrebnú štartovaciu rýchlosť. Ak pristane na zemi, obvykle nedokáže sám vzlietnuť bez pomoci človeka.
Mestá sú jeho domovom
Hoci pôvodne hniezdil v skalných puklinách a dutinách starých stromov, dnes je dážďovník neoddeliteľnou súčasťou miest. V Bratislavskom kraji využíva predovšetkým panelové domy, historické budovy, kostolné veže či staršie obytné domy, kde nachádza úkryt vo vetracích otvoroch, pod strechami alebo v škárach fasád.
Práve preto je jeho osud úzko spätý s tým, ako pristupujeme k obnove budov. Moderné zatepľovanie a rekonštrukcie často neúmyselne uzatvárajú otvory, ktoré dážďovníky desaťročia využívali na hniezdenie. Vtáky sa pritom každoročne vracajú na rovnaké miesto a po jeho zániku si len veľmi ťažko nachádzajú náhradné hniezdiská.
Neviditeľný pomocník v boji proti hmyzu
Dážďovník je prirodzeným regulátorom lietajúceho hmyzu. Počas jediného dňa dokáže uloviť tisíce drobných mušiek, komárov či iných bezstavovcov, ktoré zachytáva priamo za letu svojím širokým zobákom.
V čase, keď mestá čelia rastúcim teplotám a častejším premnoženiam niektorých druhov hmyzu, predstavujú dážďovníky nenahraditeľnú súčasť mestskej biodiverzity. Ich prítomnosť je dôkazom, že aj urbanizované prostredie môže poskytovať priestor pre voľne žijúce živočíchy.
Bratislavský kraj môže byť príkladom
Bratislavský kraj patrí medzi najintenzívnejšie urbanizované regióny Slovenska. Práve preto tu ochrana mestských druhov nadobúda mimoriadny význam.
Každoročne prebiehajú obnovy bytových domov, škôl či verejných budov. Ak sa pri nich myslí aj na ochranu dážďovníkov, môže byť modernizácia stavieb spojená so zachovaním prírody. Stačí ponechať existujúce hniezdne otvory alebo zabudovať špeciálne hniezdne búdky priamo do fasády. Takéto riešenia sú dnes bežnou súčasťou ekologickej výstavby v mnohých európskych mestách.
Vták, ktorý potrebuje našu pomoc
Na Slovensku hniezdi približne 30- až 60-tisíc párov dážďovníkov. Hoci jeho populácia zatiaľ nevykazuje dramatický pokles, druh je zaradený medzi takmer ohrozené a jeho najväčším rizikom je strata hniezdnych možností v mestách.
Dážďovník je navyše zákonom chránený. Počas obdobia hniezdenia nie je možné uzatvárať alebo ničiť jeho hniezdiská, preto by mali byť rekonštrukcie budov plánované mimo obdobia jeho výskytu alebo po konzultácii s odborníkmi.
Symbol zdravého mesta
Dážďovník nie je len ďalším mestským vtákom. Je ukazovateľom kvality životného prostredia, dostupnosti potravy aj citlivého prístupu človeka k prírode. Ak nad ulicami Bratislavy, Pezinka, Malaciek, Senca či Modry každé leto počujeme jeho charakteristické volanie, znamená to, že naše mestá stále poskytujú priestor aj pre voľne žijúce živočíchy.
Budúcnosť dážďovníkov v Bratislavskom kraji preto nezávisí iba od samotných vtákov. Závisí od rozhodnutí samospráv, projektantov, správcov budov aj každého z nás. Zachovanie jediného hniezdneho otvoru môže znamenať návrat tej istej vtáčej rodiny na dlhé roky.
Keď sa teda najbližšie počas letného večera nad mestom ozve prenikavé „srííí“, spomeňme si, že nad našimi hlavami práve letí jeden z najdokonalejších letcov planéty – vták, ktorý si za svoj domov vybral práve naše mestá.
zdroj: www.broz.sk, SOS BirdLife Slovensko, Wikipedia, Martin Obuch – BSK, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, foto ak nie je uvedené inak: Monika Kováčová – BSK
