Doprava v Bratislavskom kraji sa dotýka každodenného života – od ranného presunu do práce, cez logistiku detí na krúžky, až po kvalitu ovzdušia a hluk v okolí domov. K tomu sa pridáva aj problém tranzitnej dopravy a nadmerného zaťaženia ciest, ktoré sú pod neustálym tlakom.
Bratislavský samosprávny kraj (BSK) preto spustil hĺbkové rekonštrukcie ciest, zavádza nové ekologické technológie a pripravuje významné obchvaty v malokarpatskom regióne, ktoré majú priniesť dlhodobé zlepšenie dopravy aj kvality života v kraji.
„Bratislavský kraj má to šťastie, že v porovnaní s inými krajmi má relatívne malý počet kilometrov, a to nešťastie, že na tom malom počte kilometrov je nesmierne vysoká intenzita dopravy,“ hovorí Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK. Župa preto pri opravách ciest kladie dôraz nielen na ich dĺžku, ale najmä na zaťaženie. „Okrem tradičných opráv je nutné rekonštruovať aj mosty, pretože mnohé z nich sú už na hranici životnosti,“ dodáva Lukáčová.
Rekonštrukcie ciest prebiehajú nielen formou jednoduchých opráv, ale aj ako hĺbkové zásahy: „Možno sú regióny, kde stačí drobná vysprávka, my však robíme komplexné zásahy. Sú dokonca také úseky, kde je nevyhnutné obnoviť aj podložie cesty,“ vysvetľuje šéfka odboru stratégie kraja.
Takýto prístup sa podľa nej v dlhodobom horizonte oplatí – predlžuje životnosť komunikácií, znižuje potrebu častých opráv a šetrí verejné zdroje. „Ak chceme, aby sa investície do ciest naozaj vrátili, musíme ich robiť poriadne. Nie ako jednorazové výspravky, ale ako kvalitné rekonštrukcie s pridanou hodnotou pre celé územie,“ zdôrazňuje Lukáčová.
Bratislavský kraj má dnes vo vlastníctve viac ako 500 kilometrov ciest II. a III. triedy. Za posledné roky sa podarilo zrekonštruovať už vyše 200 kilometrov a z hľadiska kvalitatívneho stavu je podľa Lukáčovej približne 80 % kľúčovej cestnej infraštruktúry vo veľmi dobrom stave. „To je číslo, ktoré sa podarilo dosiahnuť vďaka jasne stanovenej stratégii a finančnej odvahe – aj vďaka úverovému rámcu so Slovak Investment Holding, ktorý nám umožnil investovať desiatky miliónov eur priamo do ciest,“ dopĺňa.
Pozrite si podcast
Recyklácia a životnosť
Kraj zároveň testuje nové technológie, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu. Ide napríklad o recykláciu asfaltu – tzv. recykláciu za tepla, pri ktorej sa starý povrch zohreje, premieša a znovu použije, alebo o recykláciu za studena, ktorá nielenže využíva existujúci materiál, ale dokáže obnoviť aj podložie. „Tieto technológie nám umožňujú opätovne využívať existujúci materiál a znižovať uhlíkovú stopu,“ pripomína Lukáčová.
Okrem opráv sa kraj zameriava aj na nové kapacitné komunikácie, ktoré majú pomôcť odbremeniť územia od preťaženej dopravy. Kľúčovým projektom je tzv. Malokarpatský obchvat – súbor obchvatov obcí a miest na úpätí Malých Karpát, ktorý postupne odvedie tranzit z centier Pezinka, Modry či Chorvátskeho Grobu. „Nestačí mať dobre opravené cesty, musíme aj budovať nové, ktoré pomôžu odľahčiť existujúcu sieť. Prvou etapou bol obchvat Chorvátskeho Grobu, v ďalších krokoch pokračujeme s Modrou a Pezinkom,“ spresňuje Lukáčová.
Pripravované projekty sa pritom nepozerajú len na autá, ale aj na iné druhy dopravy. V Pláne udržateľnej mobility BSK, ktorý má ambíciu znížiť podiel individuálnej automobilovej dopravy z dnešných 73 % na 50 % do roku 2050, majú svoje miesto aj železnice, autobusy, cyklotrasy či pešie zóny. „Udržateľná mobilita nie je len o cestách. Je to systém, ktorý má pomôcť ľuďom presúvať sa efektívne, ekologicky a bez stresu,“ uzatvára Barbora Lukáčová.
