Len pár minút od Svätého Jura, v objatí malokarpatských lesov, sa skrýva hrad, ktorý kedysi patril k najväčším v regióne. Dlhé roky, ba až stáročia, chátral. Hrad Biely Kameň dnes ožíva vďaka skupine dobrovoľníkov, odborníkov, ale aj sponzorov. Projekt obnovy hradu uskutočňuje občianske združenie Castrum Sancti Georgii.
V tomto článku si priblížime prácu dobrovoľníkov, ktorí sa už roky podieľajú na záchrane tejto národnej kultúrnej pamiatky – prichádzajú s lopatami, krompáčmi, náradím, ale najmä s chuťou pomôcť.
„Najprv to boli dobrovoľnícke dni, keď sme chodili sadiť stromčeky alebo čistiť les, a potom sa to postupne vyvinulo do záchrany hradu,“ opisuje svoje začiatky na hrade Ľuboš Ulehla. A ako pribúdali skúsenosti aj úlohy, menila sa aj frekvencia: „Spočiatku sme chodili raz do mesiaca, a potom sa to zahusťovalo. Cez sezónu sme tu boli aj častejšie.“
Dobrovoľnícke partie majú často jeden spoločný menovateľ: dobrý pocit z práce a dobrí ľudia okolo. Peter Preisach to pomenoval priamo – na hrad ho neťahá len história, ale aj atmosféra miesta i kolektívu: „Je tu pekne a na tomto mieste ma najviac priťahuje to, že sa tu vyvetrám a stretnem s úžasnými ľuďmi.“
A práve v tom je sila podobných iniciatív: niekto príde raz zo zvedavosti, niekto kvôli výletu a prírode – a napokon sa z toho stane pravidelná pomoc, lebo to dáva zmysel.
Päť rokov prác: stabilizované hlavné objekty, no koniec je ešte ďaleko
Hrad Biely Kameň nad Svätým Jurom vo funkcii opevneného sídla nahradil staršie hradisko situované na opačnej strane údolia. Toto hradisko vzniklo v 9. storočí a svoju funkciu plnilo aj v ďalšom období. V roku 1209 získal územie Svätého Jura rod Huntovcov-Poznanovcov, ktorý si za svoje sídlo zvolil pôvodnú pevnosť nad hradiskom Neštich. Tento gotický hrad bol strategicky umiestnený na ochranu obchodnej cesty z Bratislavy do Trnavy. Život na hrade Biely Kameň bol veľmi rušný. Svätojurskí grófi tu hostili významné návštevy a usporadúvali veľké slávnosti. Pod hradom sa rozprestierala poddanská osada Neštich, kde žili remeselníci a robotníci pracujúci pre túto pevnosť. Hrad bol centrom diania až do 17. storočia, keď ho poškodili Turci a začal postupne chátrať.
Až donedávna boli hrad doslova ukrytý medzi stromami, hŕbou kamenia i zeminy.
Dobrovoľníci vnímajú posun aj v merateľných výsledkoch. Po piatich rokoch hovoria, že najdôležitejšie bolo zastaviť rozpad a stabilizovať to, čo hrozilo najviac: „Keď si zhrnieme, čo sme tu za tých päť rokov s dobrovoľníkmi dokázali, tak si myslím, že pri všetkej skromnosti môžeme byť veľmi hrdí. Tie najhlavnejšie objekty sa nám podarilo zastabilizovať, ale stále je tu veľa práce na veľa rokov,“ hovorí Monika Winczerová, predsedníčka OZ Castrum Sancti Georgii.
Pri ruinách totiž platí, že obnova sa často začína tam, kde to zvonku nevidno: v murive, v škárach, v odvodnení, v zabezpečení najohrozenejších častí. Je to trpezlivá robota, ktorá sa ráta na sezóny, nie na víkendy.
Na Bielom Kameni zaznieva aj dôležitý kontext: jadro tímu je stabilné, no kapacitne obmedzené. „A keďže aj vekový priemer členov občianskeho združenia už začína číslicou 6, nikoho neprekvapí, keď poviem, že sami by sme to nedokázali,“ dopĺňa Monika Winczerová. Práve preto je podľa nej „extrémne dôležité“, aby získavali pomoc „jednak finančnú, ale aj fyzickú“.
Pozrite si tretiu časť videosérie o záchrane hradu:
Firemný teambuilding, ktorý zanechá dobrý pocit aj stopy
Jednou z ciest, ako spojiť zážitok s reálnou pomocou, sú firemné kolektívy. Monika Winczerová to opisuje ako jednoduchú, ale účinnú myšlienku: „Toto miesto je ideálnym miestom na firemné teambuildingy.“ A dodáva, že to nemusí byť stereotypný program: „Nie každý firemný teambuilding musia byť pečené kolienka s pivom v ruke. Veľmi krásnym teambuildingom je prísť do tejto krásnej malokarpatskej prírody, dopoludnia niečo pomôcť na hrade – či už prípravou materiálu, vystrihávaním náletových drevín – a potom si príjemne unavený sadnúť na nádvorí pri ohnisku, niečo opiecť a porozprávať sa s ľuďmi, ktorí si vedia vážiť kultúrne hodnoty.“
Pre firmy je to zároveň príležitosť podporiť dedičstvo konkrétnym a „viditeľným“ spôsobom: tím vidí na vlastné oči, čo sa v daný deň podarilo urobiť, a odchádza s vedomím, že jeho pomoc nezostala len pri slovách. Dobrovoľníci vedia takýto program prispôsobiť počtu ľudí aj fyzickým možnostiam – od ľahších prác v okolí až po pomocné činnosti priamo na hradnom areáli – tak, aby bol deň bezpečný, zmysluplný a zvládnuteľný pre každého.
Takýto deň je podľa dobrovoľníkov prínosom na oboch stranách: hrad získa ruky a energiu, ľudia zas pocit, že ich spoločný čas mal aj konkrétny výsledok.
Pomôcť môže aj návštevník: symbolicky aj prakticky
Pri záchrane pamiatok je finančná stabilita kľúčová. Ján Pospíšil vysvetľuje, že združenie Castrum Sancti Georgii kombinuje dary, dotácie a granty, no problémom býva časovanie a administratíva. „Najväčší balík peňazí chodieval v minulosti z ministerstva kultúry, ale okolo toho je strašná administratívna ‚pakáreň.‘ Peniaze, ktoré chodili v minulosti v máji alebo v júni, tak v roku 2025 prišli v októbri A vlani 2025 na konci augusta. Čiže potom nastanú veľké, ale úplne neskutočné stresy, aby sme ich dokázali minúť.“
Aj preto je dôležitá pestrosť zdrojov – a aj malé príspevky, ktoré dokážu preklenúť obdobia, kým prídu väčšie financie.
Dobrovoľníci pripomínajú, že hrad nie je „uzavretý projekt“ len pre vyvolených. Aj bežný návštevník môže podporiť záchranu priamo na mieste – napríklad cez informačné tabuľky s možnosťou poslať malý príspevok. „Mobilom môžu poslať dve alebo päť eur. Aj to je nejaký peniaz, ktorý pomôže na nákup nejakého materiálu a podobne,“ hovorí Ján Pospíšil. A k tomu aj jasná veta, ktorá sa opakuje v rôznych podobách: bez verejnosti a spoločensky zodpovedných firiem to sami nezvládnu.
„Hrad sme začali zachraňovať nie v hodine dvanástej, ale už po nej. Ale ešte sa dá zachrániť veľa – chce to len obrovské množstvo práce, nadšenia a pomoci,“ uzatvára Monika Winczerová, predsedníčka OZ Castrum Sancti Georgii.
Poďakovanie
Projekt obnovy hradu Biely Kameň uskutočňuje občianske združenie Castrum Sancti Georgii s podporou mesta Svätý Jur, Ministerstva kultúry SR, spoločností Celox, Henkel Slovensko a JTI, nadačného fondu Dell, Bratislavského samosprávneho kraja, Malokarpatskej komunitnej nadácie – REVIA, nadácií Pontis, Tesco, SPP a aj vďaka príspevkom a práci individuálnych podporovateľov.
Bankové spojenie (IBAN): SK29 8330 0000 0028 0189 0743
Foto a video: Michal Feik
