Bezradne, ale rozhodne. Pripra…

Bezradne, ale rozhodne. Pripravme sa na to, že naďalej zostaneme zatvorení
Péter HunčíkPÉTER HUNČÍK

DenníkN

Je dobré, že po voľbách vznikla koaličná vláda, v ktorej ani jedna strana nemá takú prevahu, aby mohla pandémiu politicky zneužiť.

Autor je psychiater

Balada o murárovi Kelemenovi a jeho dvanástich druhoch patrí do zlatého fondu maďarskej literatúry. Murári každý deň tvrdo pracujú na stavbe hradu Deva, no čo cez deň postavia, to sa do rána vždy zrúti. A tak to ide až dovtedy, kým neupália manželku murára Kelemena a jej popol nevmiešajú do malty. Potom už múry zostanú stáť a hrad Deva sa hrdo týči do výšky.

Podobne v týchto dňoch žijem aj ja. Doobeda ordinujem a poobede si sadnem za počítač, aby som čosi napísal. Vyberiem si tému, ktorá sa mi zdá zaujímavá, no na druhý deň sa pre koronavírus opäť všetko zmení a zistím, že to, o čom som chcel písať, nie je vôbec dôležité.

[ TIP: Odoberajte nové články v rubrike Koronavírus e-mailom. ]
Napríklad, dostal som zadanie z Maďarska napísať článok o neúspechu maďarských strán v slovenských voľbách. Pustil som sa do práce, no čochvíľa som mávol rukou. Koho to dnes zaujíma? Toto je teraz dôležitý problém?

Alebo uvediem ďalší príklad: v januári sme sa s manželkou rozhodli, že v lete vymeníme starý kuchynský nábytok a v júli si pozrieme nórske fjordy. Potom sme zistili, že ani nábytok, ani fjordy nie sú dôležité.

Dnes je totiž v podstate dôležitá len jedna vec: prežiť túto hrôzu tak, aby sme neprišli aj o posledné zvyšky svojej ľudskosti. Traumatické situácie podobné tej súčasnej konfrontujú človeka s extrémnou bezmocnosťou a so strachom a môžu vyvolať katastrofické reakcie. Pocit ohrozenia nevyvoláva len strach, ale aj hnev a agresivitu, traumatické udalosti často spôsobujú v psychike človeka hlboké a dlhotrvajúce zmeny.

Pozerám sa na svoju rodinu a uvedomujem si, že teraz v podstate žijeme v ponorke. Bezmocne sa tiesnime pod búrlivou hladinou s nádejou, že „z toho“ azda nejako vyviazneme.

Povzbudzujeme sa tým, že sme len drobný štátik v strede Európy. Nemáme ani more, ani Prado, ani La Scalu. Nie sme takí bohatí ako Taliani či Španieli. A veríme, že aj dobrotivý Boh vie, že pod Tatrami žije skromný, čestný ľud, ktorému postačí aj menší trest. Pekelne veľký úľak ešte zvládneme, ale už nič viac.

Pravda, triezvejšia časť našich mozgov vie, že toto je len ticho pred búrkou a musíme sa pripraviť na zlé dni. Lebo prídu horšie časy. Vidíme, že mnohí sa už nevedia dočkať konca 14-dňovej karantény, aby si mohli navzájom povedať, že aj toto bola poplašná správa, ktorú vymyslel liberálny Soros. Alebo Číňania. Prípadne dalajláma.

Mnohí sú presvedčení o tom, že za všetkým sú veľké farmaceutické firmy. No cirkus sa čoskoro skončí a opäť si budeme môcť veľkými dúškami vychutnávať Život. Opäť sa budeme môcť do sýtosti zabávať a cestovať bez rúšok, kam sa nám zachce.

Týmto našim spoluobčanom musíme vysvetliť, že situácia sa práve teraz a práve takto môže výrazne zhoršiť. Vojaci dôverne poznajú stav ohrozenia, ktorý nastáva tesne pred výmenou stráží, keď už disciplína a bdelosť upadajú. To je ideálny čas pre útok nepriateľa.

Pripravme sa na to, že naďalej zostaneme zatvorení. A ak nechceme prepadnúť ponorkovej chorobe, pripravme si na každý deň konkrétny program, a to nielen pre seba, ale aj pre deti a seniorov. Odporúčam psychodrámu. Prečítajme si v novinách dlhšiu správu, potom si medzi sebou rozdeľme úlohy opísané v článku a pokúsme sa rekonštruovať, ako sa príbeh v skutočnosti odohral. Alebo ako si predstavujeme, že sa odohral.

xxx

Dodám, že sa netreba prepchávať vitamínmi a netreba každých pätnásť minút piť vodu. Namiesto chaotického spravodajstva si radšej vypočujme rady uznávaných vedcov, ako sú profesor Vladimír Krčméry či Róbert Mistrík. Je to prínosnejšie než sa bezmocne triasť strachom.

xxx

Koronavírus však neberie len ľudské životy, ale môže byť aj smrteľným ohrozením demokracie. Odborníci už desaťročia hovoria o preľudnení našej planéty a o tom, že sa čoskoro objavia vážne ekonomické a sociálne problémy. A dodávajú aj to, že autokraticky riadené spoločnosti tieto problémy vyriešia efektívnejšie než demokratické spoločenstvá.

Vynikajúci spisovatelia ako Aldous Huxley, Thomas Mann či George Orwell už pred osemdesiatimi rokmi prišli s myšlienkou, že demokracia sa dá zničiť aj bez preľudnenia či hladomoru. Stačí niekoľko hrmotných, pomätených psychopatov, ktorí budú situáciu hniesť dovtedy, až sa napätie v spoločnosti prehĺbi do neznesiteľnej miery. Potom sa ľudí dychtivo opýtajú, čo by potrebovali viac: Bezpečnosť alebo slobodu?

Tieto príšery s ľudskou podobou si na odpoveď ani nepočkajú, keďže sa nepýtajú preto, aby sme im odpovedali. Majú totiž pripravené odpovede na všetko, rozbehnú sa ako tanky a zničia všetky ľudské hodnoty.

Niektorí z nich konajú v mene nejakej ideológie, no moderní diktátori už nijakú ideológiu nepotrebujú, stačí im túžba po moci, ktorú si chcú udržať až do konca svojho života. A urobia pre to všetko. Vytvoria mafiánsky štát, kradnú, zabíjajú a manipulujú. Chcú kontrolovať všetky naše kroky. Chcú vedieť, kedy sme sa nadýchli, kde sme boli a o čom sme snívali. A popritom nás čičíkajú tým, že sa tak deje v našom záujme.

xxx

Stredná a východná Európa sú tejto hrozbe vystavené viac ako staré demokracie, lebo u nás sú korene demokracie slabé a ľudia namiesto kritického myslenia a utvárania si vlastného názoru uprednostňujú pokyny vodcu.

S obavami sledujem aktuálne dianie v Maďarsku, kde sa vláda Fideszu pre koronavírus obrátila na parlament, v ktorom má väčšinu, aby až do odvolania mohla obchádzať zákonodarný orgán a riadiť krajinu dekrétmi. Fidesz presviedča, že musí zostať pri moci, aby obyvateľov ochránil pred koronavírusom (migrantmi, liberálmi a všetkými, ktorí uvažujú inak ako oni).

xxx

Nota bene: Tento článok píšem 24. marca 2020, keď ubehlo presne osemdesiat rokov od okamihu, keď múdri a inteligentní nemeckí občania (pozrime si zoznam nositeľov Nobelovej ceny v prvých dvoch desaťročiach, každý druhý ocenený vedec bol Nemec) bez odporu dali plnú moc neliečiteľnému psychopatovi.

V tridsiatych rokoch minulého storočia mala totiž aj nemecká demokracia slabé korene. Darmo mala veľa nobelistov, svetoznáme univerzity, vynikajúcich vynálezcov a umelcov, keď ušiam nemeckých občanov viac než virvar parlamentných polemík lahodili Fridrich II., Bismarck a cisár Viliam II.

Dnes ešte netušíme, ako koronavírus zmení naše myslenie a rebríček hodnôt a čo s nami bude povedzme o rok. V každom prípade je príjemné vedieť, že máme prezidentku, ktorá je rozhodnou stúpenkyňou demokratických hodnôt. Je dobré vedieť, že médiá pracujú slobodne a robia si svoju prácu. A za dôležité považujem aj to, že po voľbách vznikla koaličná vláda, v ktorej ani jedna strana nemá takú prevahu, aby mohla vzniknutú situáciu zneužiť.

xxx

Nepoľavujme! Dôkladne sa pripravme na apríl (máj, jún a zrejme aj na nasledujúce mesiace), aby sme túto krízu prežili nielen my, ale aj náš ťažko vybojovaný demokratický režim.