Môj otvorený facebookový list …

Môj otvorený facebookový list rodičom, ktorí ostali doma so svojimi deťmi:

Petržalka 13.3. 2020 o 22.46

Drahí rodičia detí, ktoré ostali doma zo školy,

dovoľujem si vás osloviť v týchto dňoch, ktoré sú pre nás všetkých také nečakané a zložité. Vaše deti ostali doma zo škôl, a vy hľadáte spôsob, ako zosúladiť ich vzdelávanie s bežnou prevádzkou rodiny, starosťami o existenciu i vašimi dospeláckymi problémami. Chcem vás uistiť, že vám veľmi rozumiem, že vás chápem, že som presvedčený o vašej múdrosti a láske k deťom a že som pripravený pomôcť vám v tejto chvíli. Oslovujem vás nielen ako spisovateľ (možno aj vašich) detí, ako autor kníh, s ktorými ste sa (možno) stretli aj vy. Sám som otec a dve z našich detí sú teraz v zahraničí. Ako radi by sme ich v týchto dňoch mali nablízku.
Ale napriek môjmu seniorskému veku je vo mne stále živé dieťa, chalan Dano, ktorý má súčasne 7, 10, 12, 17, 19 rokov… V tom je naša sila a skúsenosť: my sme už boli deťmi, my sme už boli tam, kde sú naše/vaše deti dnes. Zažili sme iné otrasy, iné krízy, iné hrôzy, ale aj my sme žili v nepokojných časoch, nech to bolo akékoľvek desaťročie. Vaše deti však dnes zažívajú naozaj globálnu udalosť, ktorá otriasa celou našou zemeguľou. Ukazuje nielen, ako máme k sebe geograficky blízko, ale aj akí sme zraniteľní. Nazdávam sa, že táto skúsenosť zo spomienok vašich detí už nikdy nevymizne a poznačí ich na celý život. Chcem veriť, že to bude skúsenosť, ktorá z nich urobí silnejších, odvážnejších, múdrejších, skúsenejších, ale aj obetavejších, súcitnejších a lepších ľudí. Pretože máme pred sebou úlohu nielen prežiť, ale prežiť ako ľudia. Teda aj s pripravenosťou a ochotou pomáhať druhým, obetovať sa za druhých, dvíhať druhých darovanou nádejou.
Nepochybujem, že pedagógovia vašich detí, všetky tie obetavé panie učiteľky či páni učitelia, z ktorých sa popri lekároch a zdravotníkoch stávajú hrdinovia týchto dní, aj na diaľku vyučujú a vzdelávajú vaše deti. Že im posielajú úlohy, zadania, príklady, testy, cvičenia… No okrem týchto školských úloh máte teraz príležitosť učiť svoje deti – a učiť sa zároveň s nimi – niečo viac, čo naša škola nevie poskytnúť.
Úradné dokumenty uvádzajú rôzne kompetencie, ktoré budú potrebovať obyvatelia tejto zemegule pre nastávajúce roky. Nech sú formulované akýmkoľvek byrokratickým jazykom, znamenajú stále to isté, čo sme ako ľudia potrebovali po celé stáročia: byť tvoriví, vynaliezaví, praktickí, vytrvalí, obetaví, ostať osobnosťou a zároveň vedieť spolunažívať a pracovať s ostatnými, byť pripravení na zmeny, otrasy a krízy, ale aj nestratiť zvedavosť, hľadať odpovede na svoje otázky a zároveň skúmať ich pravdivosť, mať odvahu snívať a túžiť a najmä – nájsť si svoje miesto vo svete, zúročiť svoje schopnosti a talenty, pochopiť, prečo som tu a prečo práve mňa potrebuje svet. Mám pocit, že toto všetko by sme mohli nazvať nielen úspešným a naplneným, ale aj šťastným životom.
Ako obstojí s týmito potrebami a cieľmi naša škola? Sú v nej naše/vaše deti šťastné? Ako im vysvetlíme, že zatiaľ čo „vonku“ ide o životy, o existenciu (a nemám teraz na mysli iba celosvetovú pandémiu, ale aj ekologické problémy, pohyb národov, razantný nástup umelej inteligencie, génové inžinierstvo apod.), škola ich núti memorovať sa poučky, definície, berie im chuť pýtať sa, právo na chyby a omyly, uniformuje ich, kradne im radosť z učenia, ktorá je každému dieťaťu vlastná od narodenia.
Nezabúdajme na túto skúsenosť, ktorú teraz prežívate so svojimi deťmi, keď sa raz – po kratšom alebo aj dlhšom čase – vrátia späť do škôl. Teraz ste „ochutnali“, aká radosť i starosť, výzva i príležitosť je vzdelávať svoje dieťa. Nezabudnite na to, že rodič môže byť tým najlepším spojencom, ale aj najväčším sabotérom školy, ktorá chce byť kvalitná, radostná, objavujúca.
V čase, keď sa formuje nová vláda, mám nádej, že na miesto ministra školstva zasadne hodnotný odborník. Ale ani ten najosvietenejší ministerský úradník nemá takú moc a silu, akú má v triede učiteľ a doma rodič.
Tak, ako sme sa zomkli na niektorých fórach na sociálnych sieťach, mali by sme ostať súdržní aj po skončení týchto dní, týždňov, mesiacov.
Verím v múdrosť a tvorivosť vašich detí, ďakujem vám za vašu obetavosť a starostlivosť o ne.
Tento svet čaká na vaše deti a potrebuje ich. Zažívate, čo to znamená mať školu doma. Po návrate do bežných dní zasa potrebujeme vybudovať školu, v ktorej sa všetci, deti i dospelí, cítia doma.
Váš Daniel Hevier

Foto: Miriam Petráňová