Dnes večer si všetci povinne musíme zmeniť čas na svojich hodinkách. Prechádzame totižto z letného času na zimný. Pripravte sa na tento prechod včas. Dôjde k nemu v nedeľu 30. októbra, kedy sa čas o 3.00 hod. posunie späť na 2.00 hod. 

Pri prechode z letného na zimný čas sa teda hodinky nastavujú o hodinu späť, takže v noci budeme môcť počítať s ďalšími 60 minútami spánku navyše.  Síce si pospíme o hodinu dlhšie, čo mnohých poteší, avšak v dôsledku posunu času a postupného skracovania denného svetla nastane tma oveľa skorej.

O efektívnejšom využívaní denného svetla uvažoval už v roku 1784 americký politik Benjamin Franklin a v roku 1907 formuloval návrh na zmenu času londýnsky staviteľ William Willet. Švédsko, Nemecko či Rakúsko-Uhorsko zaviedli letný čas už počas prvej svetovej vojny, opatrenie si však nezískalo obľubu. V súčasnej podobe bol letný čas na území Československa zavedený v roku 1979. K prijatiu tohto opatrenia prispela aj energetická kríza. Čas sa posúval o hodinu dopredu prvú aprílovú sobotu o polnoci, od roku 1981 to bolo už poslednú marcovú sobotu, a o hodinu naspäť zasa o 1.00 h v noci zo soboty na nedeľu počas posledného septembrového víkendu.

Od roku 1996 Európska komisia predĺžila obdobie letného času do posledného októbrového víkendu. Posúvanie času sa ustálilo na 2.00 respektíve 3.00 h, pretože v tejto dobe najmenej ovplyvňuje dopravu.

Aj keď sa letný čas zaviedol pôvodne pre energetické úspory, dnes je hlavným argumentom efektívnejšie využívanie denného svetla. Napríklad na Slovensku zapadá slnko po 19.00 h od konca marca až do polovice septembra, teda takmer pol roka. V Bratislave to bolo tento rok napríklad od 29. marca, teda od nedele, keď začal platiť SELČ, až do 17. septembra, čo je presne 173 dní. Pri celoročnom stredoeurópskom čase bude dní so slnečným svitom po 19.00 h iba 113 – od 28. apríla do 18. augusta.

Striedanie času malo od počiatku odporcov. K najznámejším v bývalom Československu patril Stanislav Pecka, ktorý od roku 1981 posielal žiadosti o odstránenie časového posunu vtedajšiemu predsedovi vlády Lubomírovi Štrougalovi a ďalším predstaviteľom.

Európska komisia zorganizovala v dňoch 4. júla až 16. augusta 2018 verejnú konzultáciu o striedaní času v členských štátoch EÚ. V nej odpovedalo 4,6 milióna obyvateľov, z nich 84 percent sa vyslovilo proti striedaniu času. Odporcovia argumentovali najmä zdravotnými dôvodmi. Na návrh komisie schválili poslanci Európskeho parlamentu 26. marca 2019 smernicu, podľa ktorej by sa mala sezónna zmena času uskutočniť naposledy v roku 2021. Smernica ponecháva členským štátom EÚ možnosť, aby si upravili otázku časového pásma do roku 2021, teda aby sa rozhodli pre celoročný stredoeurópsky alebo stredoeurópsky letný čas. Odporúča koordinovať voľbu času tak, aby nebol narušený vnútorný trh a aby sa zabránilo jeho „citeľným narušeniam spôsobeným rozdielmi medzi členskými štátmi v tejto oblasti“. Znamenalo by to, že sa na Slovensku skončí každoročné striedanie času po 42 rokoch.

Zmena času dvakrát do roka ostáva v platnosti až do roku 2027. Napriek mnohým výhradám a nespokojnosti Európanov, ktorí by prijali, aby sa čas nemenil a ostal konštantný po celý rok. Európska únia ešte v roku 2018 avizovala, že dôjde k zrušeniu striedania času. Následne prebehla online anketa, v ktorej sa ľudí pýtali, či by chceli zrušiť striedanie času a ak áno, ktorý čas by si zvolili, aby ostal v platnosti. Výsledkom ankety bolo, že väčšina ľudí by si ponechala letný čas. K uplatneniu tohto kroku však už nedošlo, pretože do „hry“ vstúpila pandémia koronavírusu, ktorá odsunula túto tému na ďalšie rokovania až do konca roku 2026. 

Zdroj: TASR