Pod záštitou podpredsedu Bratislavského samosprávneho kraja pre životné prostredie Michala Saba sa uskutočnila  konferencia, ktorej hlavným cieľom bolo poukázať na synergiu spracovaných strategických dokumentov kraja reagujúcich na zmenu klímy, ich prienik do Územného plánu regiónu – Bratislavský samosprávny kraj, ich sprístupnenie na mapovom portáli BSK až po nastavenie celého mechanizmu implementácie adaptačnej politiky BSK.

Na úvod všetkých privítal predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.

Podpredseda BSK pre životné prostredie Michal Sabo, zdôraznil že Klimatické hnutie alarmuje, že s riešením dopadov  klimatickej zmeny na Slovensku meškáme. Klimatická zmena je  téma nadrezortná  a má vplyv na všetky aspekty našich životov. Riešenie dopadov klimatickej zmeny má dve hlavné línie – mitigácia a adaptácia, ktoré sú vzájomne prepojené a jedna bez druhej v realizácií neobstojí. Mitigácia by mala byť poháňaná národnými politikami. Adaptácia je výzva pre nás, pre samosprávy.

Na konferencii boli predstavené koncepčné dokumenty župy reflektujúce ochranu životného prostredia a zmenu klímy priamo autormi dokumentov.

Docentka RNDr, Eva Pauditšová, PhD. z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave predstavila dokument Revitalizácia krajiny s ohľadom na dôsledky klimatickej zmeny v BSK a Akčný plán Koncepcie ochrany a využívania zdrojov povrchovej a podzemnej vody v BSK.

V rámci analýzy územia (Revitalizácia krajiny s ohľadom na dôsledky klimatickej zmeny v BSK)  bola použitá mapová vrstva súčasnej krajinnej štruktúry a skúmali sa meteorologické a klimatologické špecifiká kraja, prejavy extrémov počasia, ostrovy tepla, tepelný hazart, stupne priepustnosti pôdy, stupne retenčnej schopnosti pôdy, stupne veternej erózie pôdy.

Výsledkom analýz bolo stanovenie zón citlivosti krajiny na dopady zmeny klímy a charakterizovanie stupňov potreby realizácie opatrení v krajine. Boli navrhnuté konkrétne regulatívy týkajúce sa adaptácie územia na dopady zmeny klímy (podiel drevinovej vegetácie tolerujúcej zmeny klímy, opatrenia na zadržiavanie zrážkovej vody), ochrany krajiny (regulácia a manažment zrážkovej vody, protierózne opatrenia, zmena mikroreliéfu – budovanie terás, vrstevnicová agrotechnika), ekologické (rozvoj biodiverzity), krajinotvorné (prvky zelenej infraštruktúry, rekultivácia a revitalizácia krajiny).

Mgr. Peter Lajda z Inštitútu regionálnej politiky Bratislavského kraja predstavil Adaptačný plán BSK na dôsledky zmeny klímy, prostredníctvom ktorej chce Bratislavský samostatný kraj systematicky reagovať na dopady zmeny klímy, vytvoriť na faktoch založený adaptačný proces, ktorého dôležitým faktom je aj priama podpora miest a obcí s cieľom efektívne smerovať finančné prostriedky. Implementácia Adaptačného plánu  je rozložená na obdobie 8 rokov (2023 – 2030). Dokument hodnotí zraniteľnosť územia a nastavuje adaptačnú politiku na úrovní katastrálnych území miest a obcí BSK – intravilán

Doc. Ing. Róbert Sedmák, PhD. za spracovateľský kolektív z Technickej univerzity vo Zvolene, Lesníckej fakulty predstavil – Akčný plán na presadzovanie ochrany lesov na území BSK v zmysle memoranda o spolupráci a spoločnom postupe pri ochrane lesov.okument mapoval lesné spoločenstvá s cieľom podporiť mimoprodukčné funkcie lesa a biodiverzitu. Zisťoval u signatárov memoranda preferencie mimoprodukčných funkcií lesných celkov v BSK s nasledovným poradím: uhlík – zmena klímy, biodiverzita, rekreácia, voda – kvalita/kvantita, voda – extrémy, regulácia klímy, regulácia – abiotický hazard, regulácia – biotický hazart, drevo.

Posudzoval rozličné alternatívy obhospodarovania lesných porastov s cieľom optimalizácie ekosystémových služieb lesa s kalkuláciou výšky kompenzácie za obmedzenie hospodárenia.

Spracovatelia zdôraznili, že najefektívnejšie opatrenie pri negatívnych dopadoch zmeny klímy je podpora biodiverzity a optimalizácia ekosystémových služieb lesa. Dokument obsahuje návrh proaktívnych opatrení na podporu využívania týchto mimoprodukčných funkcií lesov, spôsob ich realizácie a získavania zdrojov.

Námestník  primátora hl. mesta SR Bratislavy Jakub Mrva a zároveň poslanec Zastupiteľstva BSK ocenil dokument, ktorý je spracovaný detailne s konkrétnymi návrhmi vodozádržných a protipovodňových opatrení ako aj návrhom vzorových technických riešení na zadržiavanie vody v lesných ekosystémoch na základe inventarizácie lesnej cestnej siete.

Ing. Patrik Kúdela, Ing. Ján Bahýľ, Prof. Dr. Ing. Jaroslav Šálka z Technickej univerzity vo Zvolene, Lesníckej fakulty,  v rámci diskusie k Akčnému plánu na ochranu lesov, odpovedali na zvedavé otázky.

PRIENIK ÚZEMNOPLÁNOVACÍCH PODKLADOV DO ÚZEMNÉHO PLÁNU REGIÓNU

Mgr. Filip Polonský, Ph.D. z Inštitútu priestorového plánovania zdôraznil potrebu a význam podkladov spracovaných pomocou geografických informačných systémov, nakoľko aktualizácia územnáho plánu regiónu bude odovzdaná aj formou geopriestorových údajov, ktoré budú následne publikované v online priestore na Mapovom portáli BSK.

V rámci diskusie ďalší členovia spracovateľského  kolektívu ZaD č.2 ÚPN RBSK, Ing. arch. Vojtech Hrdina, PhD. a Ing. Kristína Kaliničová odpovedali na otázky ohľadom transformácie,  tak  vysoko odborných dokumentov z konkrétnymi organizačnými opatreniami až realizačného charakteru, ktoré boli podkladom pre zmeny a doplnky územného plánu regiónu.

V územnom pláne boli vyčlenené územia, ktoré mali definované určité charakteristiky,  a opatrenia, ktoré je potrebné rešpektovať v zmysle záverov jednotlivých dokumentov. Dáta museli byť veľa krát generalizované do požadovanej mierky 1:50 000, aby zodpovedali charakteru a forme územného plánu regiónu.  

Do diskusie sa intenzívne zapojila Podpredsedníčka Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR,               Ing. Milota Sidorová, ktorá deklarovala, že v rámci nového zákona o územnom plánovaní poskytovanie dát najmä od správcov inžinierskych sieti je už vyriešené. Ďalej uviedla, že pripravujú informačný systém, ktorý by mal obsahovať všetky dáta. Pristúpia k naskenovaniu celého územia Slovenskej republiky, aj pod zemou, čo už nové technológie umožňujú. Oslovujú správcov datasetov  a revidujú ich. Vybudovanie informačného systému je proces na 10 rokov a bude mať 3 vývojové štádia. Informačným systémom vytvoria digitálne dvojča Slovenska.

Mapový portál BSK – publikovanie Web GIS mapových služieb.

Mgr. Adam Rusinko, GIS špecialista z Odboru územného plánovania, GIS a životného prostredia.

Na začiatku ozrejmil úlohu GIS-u – priestorových/geografických údajov, ktoré nesú v sebe polohové údaje a informácie o obsahu a téme, ktoré sú organizované v systéme a to dáva interpretačnú silu a hodnotu, na základe ktorej môžeme zverejňovať tieto informácie resp. pracovať s nimi.  Načrel aj do histórie GIS-u a poukazal na to, že na základe  vývoja výpočtovej techniky a internetu je to dnes neskutočne rýchly a presný systém. BSK ho využíva v plnej sile.

Podpredsedníčka Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR Ing. Milota Sidorová predstavila novovzniknutý úrad, jeho vízie (špecializovaný úrad, plne digitalizovaný) a pôsobnosť úradu  (územné plánovanie, výstavba, vyvlastnenie, informačný systém). Zmenu základného nastavenia územného plánu z prevažne určovacieho „príkazného“ na „umožňujúci“, to znamená, že funkčná a priestorová regulácia územného rozvoja bude definovaná limitne, teda všetko čo limit neprekročí, alebo naopak splní, bude prípustné. Ďalej predstavila obsah a rozsah Koncepcie územného rozvoja regiónu, ktorá nahradí existujúci Územný plán regiónu s podmienkou jej vypracovania podľa novej metodiky do roku 2028.

Na záver konferencie riaditeľka Odboru ÚP, GIS a ŽP Mária Rajecká, poďakovala Martinovi Obuchovi, vedúcemu odd. ŽP za moderovanie konferencie a prítomným za bohatú účasť. Konferencie sa zúčastnilo  20 kolegov naprieč všetkými samosprávnymi krajmi, okolo 50 zástupcov miest a obcí v Bratislavskom kraji (najpočetnejšie zastúpenie mal Pezinský okres). Pozvanie prijali aj zástupcovia Ministerstva životného prostredia, ŠOP SR, okresných úradov v Bratislave, Trenčíne a Žiline a zástupcovia odborných organizácií a odbornej  verejnosti.

Uviedla, že túto tému budú ďalej komunikovať, nakoľko pri ochrane klímy nemôžeme strácať čas.