V Slovenskej majolike v Modre počas stoštyridsiatich rokov pôsobili mnohé významné osobnosti, ktoré ovplyvnili tvar výrobkov a rukopis charakteristických ornamentálnych vzorov. Majstri vo svojej tvorbe zachytávali každodenný život, ale vzory ovplyvnili aj dôležité udalosti v spoločnosti.  

V priestoroch sa vyučili a pôsobili najväčší majstri remesla, ale aj výtvarníci, ktorí významne ovplyvňovali ornamentiku aj tvarový a úžitkový posun. Ostali verní majolike v Modre. Mnohí z nich sa umelecky vypracovali na majstrov ľudovej umeleckej výroby ÚĽUV, alebo sa stali samostatnými výraznými umeleckými osobnosťami.

Modranská majolika je od roku 2017 súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Návrh na zápis podala OZ Slovenská ľudová majolika spoločne s Bratislavským samosprávnym krajom.

Významným krokom k uchovaniu tradície modranskej majoliky bolo podpísanie Memoranda o spolupráci medzi Slovenskou ľudovou majolikou a mestom Modrou, Slovenským národným múzeom – Múzeom Ľ. Štúra v Modre a Malokarpatským múzeom v Pezinku.

Udalosti 140 rokov zachytáva kniha Agáty Petrakovičovej Šikulovej Slovenská ľudová majolika v Modre, ktorú vydalo občianske združenie pôsobiace pri Slovenskej ľudovej majolike a vydalo ju aj v anglickej jazykovej mutácii.

Primátor mesta Modry Juraj Petrakoič pri významnom jubileu Modranskej majolike v Modre poprial: „V roku 1883 sme boli pri tom. S Uhorským ministerstvom priemyslu a obchodu mesto Modra založili Keramické priemyselné učilište. Odvtedy už 140 rokov pre Modru Slovenská ľudová majolika znamená nie len významného zamestnávateľa a podnikateľský subjekt, ale aj nositeľa našej tradície a súčasť komunity. Je pre nás samozrejmosťou, že môžeme podporiť aktivity spojené s jej uchovaním a rozvojom.“

Vedúca oddelenia kultúry BSK Svetlana Waradzinová definuje dôležitosť tradície majoliky v kultúrnom kontexte kraja: „Modranská majolika je vnímaná ako signifikantný symbol a značka, charakteristická nielen pre malokarpatskú oblasť, ale je kultúrnym kódom celého kraja. Je to tradícia ale aj inovácia v jednom, kultúrne dedičstvo, a tiež neustále sa rozvíjajúca oblasť kreatívneho odvetvia. Je pre nás samozrejmosťou, že môžeme podporiť aktivity spojené s jej uchovaním a rozvojom.

„Napriek tomu, že hovoríme o keramike, majolike a majolikovej ornamentike, jej história, ale najmä budúcnosť je v ľuďoch. Keď vidím študentov na stážach a brigádach, umelcov na sympóziách, nové vzory, ktoré sú skratkou tradície k mladým ľuďom, verím, že tradičné remeslo má svoje miesto v budúcnosti. Možno o ďalších 140 rokov bude majolika vyzerať inak, stále však bude tvoriť horúcu keramickú dušu regiónu,“ vidí pozitívne budúcnosť Slovenskej ľudovej majoliky jej výkonný riaditeľ Filip Fuňa.

Modranská majolika je pojem doma aj v zahraničí. Ostáva nám len veriť, že tradícia sa zachová a naďalej bude mať svojich nositeľov, ktorí prinesú inovatívne prvky potvrdzujúce majstrovstvo slovenského keramického remesla. Do budúcna si zachová svoj kredit a ďalším krokom bude jej zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva (UNESCO).